Waiting for Love •The Vamps•

CHAPTER 29

„Mám pre teba prekvapenie." Brad ma objíme zozadu okolo pásu a ja podskočím. „Vystrašil som ťa?"

„Trošku. Čože to máš?" trošku sa zamračím. Niežeby som nemala rada prekvapenia, ale desí ma môj sľúb, že si tam s Bradom duet. Neviem síce prečo, lebo predtým mi to problém nerobilo..

„Prekvapenie. Nejako som sa dostal do histórie a našiel som toto," dá predo mňa notebook, kde je stránky horskej chaty v Rakúsku. Tá chata, ktorú som pozerala. Zhlboka sa nadýchnem. „Zajtra vyrážame." Šepne. Z krku mi odhrnie vlasy a začne ma bozkávať. Vydýchnem. Prstami mu vojdem do vlasov. Vtom niekto vojde a Brad prestane vo svojej činnosti. Zacítim, že sa červenám.

„Prepáčte.." povie James a je vidieť, že sa snaží zadržať smiech. Prevrátila som oči a sadla som si na barovú stoličku, ktorá bola za pultom. Brad sa opieral o pult oproti mne. Nadvihla som obočie a usmiala sa. odišiel preč a ja som si vybrala časopis, ktorý som čítala minule. Otvorila som ho na svadobnom článku. Vždy je tam jedna „čarovná" svadba. Podoprela som si hlavu a začítala som sa.

„Tak čarovná svadba hej?" pošepkal mi Brad do ucha.

„Len to čítam..." zahováram.

„Dobre. Aspoň budeš mať inšpiráciu." Zasmeje sa.

„My chystáme svadbu?" poviem opatrne. Odpovede sa mi však nedostane. Obzriem sa a vidím, že Brad rozmýšľa, čo mi má povedať.

„Chcela by si si ma vziať?"

„No..." objímem sa rukami. Brad ku mne pristúpi bližšie a objíme ma aj on. Pritisnem sa k nemu ešte viac a vdýchnem jeho vôňu.

„Ale na tu chatu ideme." Povie potichu.

„Keď chceš." Zasmejem sa. „Ale ber si aj lyže."

„Nie som bohvieaký lyžiar."

„Nevadí." Pobozkám ho a vybehnem do izby, kde si vyberiem kufor. Keď sa naňho tak zapozerám, spomeniem si na všetky tie miesta kde so mnou bol. Pobalím si veci a ešte si dobalím príručnú batožinu. Potom si sadnem na posteľ. V poslednom čase, ako Brad odišiel do Ameriky, sa cítim úzkostlivo. Akoby mi niečo chýbalo... Prosím ťa, čo ti môže chýbať. máš predsa skvelého priateľa, dobrých kamarátov a keď si odmyslíš svoj život predtým, tak tento je dokonalý. Ale práve v tom je problém. Chýba mi tam spontánnosť, ktorú milujem. Aj keď v istom uhle je tento výlet do Rakúska spontánny. Tým teda myslíš čo? Chceš si zbaliť kufri a odísť?

Možno.

Vstala som a natiahla sa. bol deň odletu. Rýchlo som vyskočila z postele a šla do kúpeľne, kde som šla do sprchy a vykonala ostatnú rannú hygienu. Obliekla som si nohavice s tenším svetríkom a kabát na to. V lietadle možno bude teplo, ale v Rakúskych Alpách teda nie. zobrala som kufor a dala ho do obývačky, kde už sedel Brad, tiež oblečený v svetri čo dostal na Vianoce. Objala som ho okolo pliec a do vlasov mu vtisla bozk. Ja som nám šla ešte po lyže, ktoré boli na chodbe hore. Keď som s nimi zišla dole Brad už stál a čakal na mňa. James pribehol a pomohol mi s lyžami, lebo Brad niečo riešil s Tristanom.

„Ale čo keď Joe.."

„Povedz mu, že sme si urobili výlet. Nebude tam týždeň." Ubezpečil ho Brad.

„Fajn." Povedal trocha neochotne Tristan. Usmiala som sa naňho. Rozlúčili sme sa so všetkými okrem Jamesa. On nás išiel zaviesť na letisko. Keď sme tam boli a lúčili sme sa, tak mi zašepkal: „Dávaj naňho pozor." Usmiala som sa a povedala: „Dám."

(v Rakúsku)

„Je tu nádherne." Šepnem a nadýchnem sa horského vzduchu. Oproti Londýnu je to veľký rozdiel.

„To áno." Usmeje sa a nasadí si slnečné okuliare. Myslím, že každý vie, že aj keď sú tu dva metre snehu, slnko tu pečie.

„Ideme na izbu a potom.." nechala som Brado dokončiť vetu.

„Na lyže." Povedal s falošným nadšením. Nadvihla som obočie a dala si ruky v bok. Obaja sme sa zasmiali a vyrazili na izbu.

„Veď si už stál na lyžiach, nie?" opýtala som sa brada popri tom ako som mu zapínala lyžiarku.

„To hej, ale....bolo to dávno." Poškrabal sa na hlave.

„Dobre, že sa škrabeš," vstala som a podala mu prilbu. „Sú tu celkom strmé svahy, ale... je tu aj vlek pre malých." Usmejem sa.

„Presne pre mňa." Žmurkne na mňa. Obaja sa obujeme do lyží a zájdeme až ku lanovke. Vlek pre menších, je celkom veľký a sú tam aj dospelí.

„Pôjdeme najprv na tento, dobre?" obzriem sa a Brad nikde. „Brad?!"

„Tu som." Zafučí.

„Ako.." o len pokrúti hlavou. Pustím ho pred seba a nasadneme na lanovku. Vyvezie nás hore - kde skoro Brad nezosadol.

„Tak, sme hore. Konečne" Pozriem naňho a vidím s akým strachom sa pozerá dole. „Brad, no tak. Sme na horách, myslela si si, že sa zaobídem bez lyžovania." Prevrátim očami.

„Možno." Preglgne.

„Prosím ťa. Pôjdem s tebou. Hlavne nechoď kolmo dole.."

„Zas nie som až taký tupý."

„Och, prepáč. Tak poď." Usmejem sa a odrazím sa palicami.

„Moc to bolí?" opýtam sa. Brad len pokýva hlavou. Na kôpke vankúšov má vyloženú nohu s opuchnutým členkom a na tom vrecko s ľadom.

„Dá sa to prežiť. Nemal som sa hrať na frajera.." vzdychne si.

„Alebo som ťa nemusela ťahať na lyže. Ale zo začiatku ti to šlo celkom dobre." Povzbudím ho. On sa na mňa pozrie s pokrčeným bočím. „Tak nie...." pozriem sa do zeme.

„Pokazil som nám výlet. Prepáč."

„Je to len opuchnuté, možno s tým nič nemáš."

„Ale mám." Chytí sa za hlavu. „Nie je to prvý krát čo mám vyvrtnutý členok." Pokúsi sa o úsmev.

„Ale nič si nepokazil." Vstanem a pobozkám ho. Trošku sa posunie, aby som si mohla ľahnúť k nemu. „Nie, lež. Ja budem tu." Ukážem na kreslo, do ktorého si aj sadnem. Otvorí ústa, že mi chce niečo namietnuť no ja ho umlčím: „Pospi si. Keď tak.. niekde si ľahnem." Pošúcham si spánky. Mykne plecami a trocha sa otočí. Zavrie oči a ja tiež.

♫♫♫♫♫♫♫♫

AHOJTE ^^ tak ďalšia časť, kde sa v podstate nič nedeje no :D ale aj napriek tomu dúfam, že sa vám bude páčiť a zanecháte tu nejaký votes a komeník :3 ♥ Tak sa "vidíme" pridalšej časti ^^ majte sa :)
(1006 slov s AN :) )