Infinity {SK} [c.h.] (5SOS) dokončené

Záchrancovia

Nekonečne. Čo to vlastne znamená? Áno viem infinity je aj značka či čo ale stačí sa zamyslieť. Nekonečné, čo je nekonečné? Asi nič no. Samozrejme tí čo chodia na nábožko tak preberajú nekonečnú dušu ale čo je na tom pravdy? Nič nieje nekonečné. Priateľstvo, láska, rodina alebo aj smútok všetko len pretrváva. Vlastne je to niečo ako šumienka. Keď si ju kúpite tak ste natešený ale potom ako si ju dáte tak chcete machrovať a tak skončíte ako pes, ktorý ma besnotu. Pena všade, jednoducho ste si mysleli že to zvládnete ale nezvládli nehovoriac o tom že vás ta chuť rýchlo prejde. A takto nijako to funguje aj napríklad z láskou. Vie omrzieť. Ja neverím na tie rečičky o nekonečnej láske. Ľudia sa rozvádzajú, tak prečo by som mala byť hneď ja iná? Nekonečnosť je proste len slovíčko, ktoré môžme použiť do básne a nie do života.

------------------

"Skyler máš všetko?" spýtala sa mama so slzami v očiach. V živote matky je poslanie porodiť, vychovať a vyhnať. No a už sme pri tom tretom. Odchádzam na internát a rozhodne sa teším. Teda nie na tie fetovačky a tak ale na to že si oddýchnem od tohto všetkého.

"Áno mami." povedala som a objala ju.

Nasadli sme a ja som pozerala von oknom. Cesta trvala dobré 3 hodiny.

"Ste v cieli." ozval sa príjemný hlas našej navigácie.

Vystúpili sme z auta a moje oči padli na internát. Fakt veľké. S kým budem asi na izbe? Dúfam že nie s nijakou štetkou alebo tak.

"Tu to máš Sky." povedal otec a položil kufre vedľa mňa.

"Budeš nám chýbať." vrhla sa na mňa mama so slzami. Na oca som vypleštial oči a prosila ho nech ju dá zo mňa dole. On len nezmyslené mával rukami.

"Aj vy mne ale už sa idem vybaľovať."povedala som jej a odtiahla som ju. Som prekvapená že nebolo potrebné páčidlo.

"Maj sa." povedali naraz a ja som sa zvrtla na päte a smerovala do veľkej budovy. Fakt veľkej. Zabočila som do prava a hneď som nabúrala do cudzej hrude. Super, fakt úžasne.

"Prepáč." povedala som a ani mu nevenovala pohľad namiesto toho som sa zbierala zo zeme a kufor tiež.

"Nová." povedal posmešne. Zdvihla som sa darovala mu nepekný pohľad. Obišla som ho a pokračovala v ceste. Moja izba je 444. Krásne číslo.

Blúdila som chodbami tejto budovy a furt som to nevedela nájsť. Až som vyšla na posledné poschodie. Kráčala som popri dverách a kontrolovala čísla.

"444!" víťazoslávne som zahlásila. Stlačila som kľúčku a vošla dnu. Na posteli sedelo nízke dievča z modrými očami a jemne zvlnenými blond vlasmi. Mala na sebe lososový svetrík a úzke džíny. Nevyzerala ani z ďaleka ako štetka, práve naopak ako v pohode baba. "Ahoj." pozdravila som ju a venovala jej jeden úsmev zatiaľ čo som môj kufor položila zatiaľ do kúta. Aj ona ho tam mala.

"Ahoj." povedal a odložila neznámu knižku na nočný stolík. Postavila sa a podala mi ruku. "Som Ellie." povedala a usmiala sa. Myslím že si budeme rozumieť.

"Teší ma, ja som Skyler ale volaj ma Sky." potriasla som jej rukou.

"Pekné meno." povedala a posadila sa na svoju posteľ.

"No tak ako dlho tu už si?" vyvalila som sa na svoju posteľ.

"Prvý rok, teraz som prišla ale môj brat je tu už druhý rok." povedala a knihu zložila a prišla ku mne do postele.

"Aha." povedala som nakoľko je fajn že tu má niekoho kto je povie ako to tu chodí.

"Je fajn že viem že je tu aj on ale má tú svoju partu takže na mňa...ehm...kašle." povedala ale úsmev jej nezmizol.