Kde asi pôjdeme? Vzhľadom k tomu že je to Noah tak je možností niekoľko. Cesta trvala asi 15-minút. Nakoniec sme vošli na cez veľkú bránu ku nijakému domu, predpokladám že k jeho domu. Jeho dom je v luxusnej štvrti a tak netreba hovoriť že jeho dom vyzeral ako obálka časopisu Hollywood.
Opäť mi otvoril dvere a ja som ochotne vyšla z auta. Chytil ma za pás. Toto bude zábava...
"Takže ideme ku tebe domov?" spýtala som sa aj keď odpoveď bola jasná.
"Áno, chcem ťa predstaviť mojim rodičom." povedal. Asi som mimo, ale ešte spolu nič nemáme a ako prvé rande ma hneď zobere ku svojim rodičom. Paráda.
"Aha." moje obľúbene slovo aby som zaplnila trápne ticho. Dneska ho asi použijem viac-krát. Cez kamienkovú cestičku sme sa dostali ku veľkým dverám luxusnej čiernej farby. Chytila ma nervozita. Ako sa mám správať? Naša rodina je dosť jednoduchá a čo oni? Sám Noah mi však nepríde nijako snobský alebo povýšenecky. Noah otvoril dvere a ja som prešla do veľkého priestoru bielozamatovej farby. Bolo to tu 100-krát luxusnejšie ako môj vysnívaný dom. Noah mi zložil kabát a zavesil ho na vešiak na boku.
"Budeme večerať s mojimi rodičmi. A s mojou sestrou." dodal potichu. Predpokladám že jeho sestra teda nebude veľké plus. A počkať? On býva u svojich rodičov?
"Ty bývaš s rodičmi?" spýtala som sa. Dosť ma zarazilo že som svoju myšlienku vyslovila nahlas a stále s takým blbým pohľadom. Ja osobne by som v 24 veľmi rada odišla od mojej citovo labilnej matky a otca s 1,5 promile alkoholu aj keď sa zobudí. Naozaj moja rodina nieje zrovna výhra v lotérii ale zvykla som si a poznám ľudí čo sú na tom horšie. Možno k ním patrí aj Noah.
"Áno, mám všetko čo potrebujem doma." odpovedal s úsmevom. Možno to nieje také zlé ako to vyzerá. Prešli sme cez obrovskú zlatú kuchyňu do miestnosti veľkej ako celý náš byt. Predpokladám že to bola jedáleň nakoľko tam sedeli traja ľudia. Postaršia pani s čiernymi a priam prelakovanými vlasmi. Postavu mala udržiavanú a jemné vrásky. Namaľovaná jemne a dokonalú čiernu sukňu v ktorej mala zastrčenú smaragdovú bľúzku. Na druhom čele veľkého stola sedel pán s väčším porastom na tvári a v čiernom smokingu. Šediví pán ktorý sa podobal na Santa Klausa si ma premeriaval snáď najviac. Nespustil zo mňa svoj pohľad. Tiež tam sedelo dievča. Mohlo mať tak ako ja. Bola to bruneta z modrými očami ako Noah. Mala na sebe čierne šaty z opaskom. Vyzerala veľmi pekne. Noah mi odsunul stoličku presne oproti danej slečne. Mala som pred sebou niekoľko vidličiek, lyžičiek a čo ja viem čoho.
"Dobrý deň dráha." ozvala sa z ľavého koncu stola paní.
"Dobrý deň." usmiala som sa na ňu. Nesmiem dať najavo strach.
"Noah nám oznámil vašu návštevu len pár minút pred večerou. " usmiala sa falošne na Noaha ktorý sklopil pohľad na topánky. Má 24 alebo 5? "Každopadne ma teší. Volám sa Carmen. Toto je Don a naša dcéra Jessica." ukazovala priebežne na ľudí.
"Ja som Skyler." povedala som a snažila nech to znie aspoň trochu sebavedomo. Nevyšlo. Touto vetou sa odštartovala večera. V celku prebehla dosť rýchlo. V príbore som sa nedokázala vysomáriť a keď mi chcel Noah poradiť tak ho Carmen presadila ako decko. Po večeri sme sa presunuli na terasu kde sa začala zábava. Malo to byť len rozprávanie ale nabralo to iný zmysel.
YOU ARE READING
Infinity {SK} [c.h.] (5SOS) dokončené
Hayran KurguŽivot na internáte je plný nových dobrodružstiev. Ako napríklad brat vašej spolubývajúcej, ktorý je chorobne závislý na sexe a tak nejak máte pocit, že ho začínate mať rada aj napriek tomu, že ste zadaná. Alebo máte len hlučných susedov. Možnosti je...