Vysnívaná kariéra

«38»

Venované

barborasegedova

Uži si ju ;) :*

"Kaytlin Barkersová, staneš sa mojou ženou?" spýtal som sa jej a otvoril pred ňou krabičku s prsteňom.

"Christopher..." šepla takmer nepočuteľne a do očí sa jej valili slzy. "Áno! Samozrejme že áno!" sklonila sa ku mne a vášnivo ma bozkávala. Po chvíli som sa nechcene odtiahol. Kaytlin sa na mňa spýtavo pozrela.

"Predsa prsteň," navliekol som jej prsteň na prst. Sadol jej ako uliaty.

"A môžme pokračovať!" natešene sa vrhla na moje pery. Samozrejme som hneď spolupracoval.

"Chris..." zamumlala do mojich pier. Nechcel som sa odpojiť od jej pier, no keď mi zatlačila na ramena, odtiahol som sa.

"Deje sa niečo?" spýtal som sa.

"Nie. Teda... Nemám ani 20 a už sa mám vydať? Nie je to moc skoro?"

"Kto povedal že sa musíme hneď brať? Sme zasnúbený, a ja si na teba kľudne počkám aj celý život," usmial som sa na ňu a opäť sa vrhol na jej pery.

Kaytlin

Myslím, že Christophera nikdy nebudem mať dosť. Som tak šťastná, že ma požiadal o ruku! Aj keď som mladá, verím, že toto rozhodnutie nebudem ľutovať. Nikto nás nesmie rozdeliť! Nikomu to nedovolím! Lenže... Ja chcem aj deti.. Čo ak Christopher nechce? Nevyzerá na typ, ktorý by mal rád deti.

"Christopher," opäť som ho odtlačila od svojho tela. "Dnes mi nie je dobre. Nemôžme len tak ležať?" zaklamala som. Síce som s Christopherom chcela sex, nejako sa mi podarilo stratiť naň náladu. Aj ma trochu začala bolieť hlava.. To bude tým, že strašne málo pijem.

"Jasné maličká," nežne ma pobozkal a ľahli sme si na postel.

"Kaytlin?" oslovil ma Christopher.

"Hmmm?"

"Chcel som sa spýtať.. Teda chcel som Ti povedať.. Že... Budem musieť na týždeň odísť."

Jeho oznamom ma zarazil. Nechcela som bez neho stráviť ani jeden deň. Smutne som si povzdychla, no nič na to nepovedala. Čo by som aj mala povedať? Ach choď Chris, ale vráť sa mi celý.. Alebo.. Chris, nenechávaj ma tu samú. Bez teba to nezvládnem.

"Nič mi na to nepovieš?" spýtal sa po trápnom dlhom tichu.

"Šťastnú cestu?"

"Kaytlin vážne mi povieš len 'šťastnú cestu'?" naštvane si sadol na postel. "Čo tak sa ma opýtať kde idem, kedy idem preč, prečo musím ísť preč? Vôbec ťa to nezaujíma?" bolo počuť aký naštvaný je.

"Christopher prosím ťa.. Nemám náladu na hádky. Samozrejme že ma to zaujíma, no myslím, že ak by si mi to chcel povedať tak mi to povieš," otočila som sa chrbtom k nemu a snažila sa zaspať.

"Ach Kayt.. Prečo musíš byť tak dokonalá?" povzdychol si a ľahol si vedľa mňa. Usmiala som sa, a vtrhla do ríše snov.

***

"Dnes pôjdem za Drewom.. Musím sa s ním udobriť. Pôjdeš so mnou?" spýtala som sa Chrisa pri raňajkách.

"Ak to do 15:00 stihneme tak áno. Potom mám nejakú schôdzu v klube, ktorú nesmiem v žiadnom prípade zmeškať," oznámil mi takmer nezaujate, no pre tento krát som to ignorovala.

"Idem sa obliecť," prehodila som len tak a šla do izby. Hodila som na seba obyčajné rifle, biele tričko a tmavo modrú koženku, keďže už nie je najteplejšie. Na nohy som si obula biele conversky a mohli sme vyraziť. Samozrejme sme šli mojím novým autom. Chcela som to tak ja. A samozrejme som ho šoférovala. Onedlho som zastavila pred panelákom, v ktorom som doposial bývala.