Prolog

197 12 3
                                    

17.Júl. 1880

"Dobré ráno, drahá." S týmito slovami ma budila Katarína, je to otcova nová manželka, mám ju celkom rada ale odmietam ju volať Matka.

"Dobré ráno." Zívla som si a ponaťahovala som sa v posteli.

"Prečo ma budíš tak neskoro?"

"Dnes máš narodeniny a tak som ťa nechala spať trochu dlhšie." Vysvetľovala mi pomaly a sadla si ku mne na postel. Pohladkala ma po tvary, videla sa vo mne, hoc mám len 15 rokov ale už presne viem čo od života chcem.

"Tak, tu máš darček odo mňa." Podala mi malú krabičku. Posadila som sa a pomaly krabičku otvorila. Vo vnútri bol prívesok v tvare kríža. Bol to znak Templárov ktorý nemohol nosiť každý.

"Ja-ja-ja ďakujem." Celou silou som Katarínu objala a usmievala sa ako blázon.

"A to nieje všetko, choď sa upraviť. Potom príď ku mne do spálne, čaká ťa tam prekvapenie." Oznámila mi a pomaly sa postavila z postele. Hneď ako ta sebou zabuchla dvere som sa rozbehla do kúpelne. Vyčistila som si svoje dokonalé zuby, učesala si svoje blond vlasy a opláchla vlažnou vodou tvár. Zatiaľ som mala na sebe moju nočnú košeľu ktorú som skoro ťahala po zemi. Zobrala som prívesok a pomalým krokom išla do spálne. Jemne som pootvorila dvere, cez malú škáru otvorených dverí som videla figurínu s nádhernými šatami pri ktorej stojí Katarína a prezerá si ich. Vstúpila som dnu.

"Tu si, drahá, tak toto je darček ktorý sme ti spolu s tvojim otcom nechali ušiť na mieru, čo na nich hovoríš?"

"Sú krásne, ja-ja neviem čo-čo mám povedať." Konečne som sa vykoktala.

"A ešte som ti zabudla povedať, že ťa ráno hľadal Jeremy." Povzdychla si.

"On ma hľadal?! Wau, takže si na mňa spomenul. Vieš nemohla by som ísť za ním, len na chvíľku, prosím." Žobrala som očakávajúc odpoveď tipu : Ja ti nechám ušiť šaty ktoré ma stáli celý majetok a ty uprednostníš Jeremyho. Ale odpoveď ma zaskočila .

"No dobre, choď ale za hodinu nech si naspäť.

"Ďakujem, mám ťa rada." Objala som ju.

" Choď radšej cez okno, otec by ti to nedovolil a keď sa budeš vracať taktiež choď oknom." Upozornila ma. Bez slova som sa odobrala do mojej izby. Obliekla som si obyčajné voľné tričko so starými nohavicami. Nerada chodím medzi ľudí v nejakých úžasných šatách, všetci by ma považovali za namyslenú, bohatú slečinku. Vyskočila som cez okno, nebolo to vysoko ale aj tak sa mi pri dopade podlomili kolená a spadla. Smiala som sa zo seba ležiac na tvrdej, chladnej zemi.

"Kto nám tu spadol?ô Opýtal sa ma známy hlas. Pristúpil bližšie a bol to Jeremy. Podal mi ruku aby som sa postavila.

"Vďaka, si môj hrdina." Poďakovala som mu a silno ho objala.

"Všetko najlepšie, kráska." Zagratuloval mi a z poza chrbta vytiahol modrú ružu. Do modrej farby som bola blázon odjakživa.

"kde-kde si ju našiel?" Vychrlila som zo seba tak rýchlo ako to len šlo.

"Mama ich pestuje za domom, tak som jednu legálne ukradol. A poď so mnou musím ti niečo ukázať." Potiahol ma za ruku. Išli sme ku jeho domu. Bola to skôr zrúcanina ale vždy lepšie spať na ulici. Za domom mali niečo ako dvere do pivnice ktoré viedli do podzemia. Otvoril ich a za nimi bola len čierno čierna tma.

"Neboj sa." Utešoval ma

"Ja sa nebojím, kľudne pôjdem aj prvá." Navrhla som a rýchlim krokom vkročila dnu. Jeremy zobral zo zeme petrolejku a kráčal sa mnou. Keď si moje oči zvykli na tmu uvidela som všade okolo mňa Assassínske odevy, rôzne meče, strelné zbrane a na podlahe bol obrovský znak Assassínov.

"Husté, čo?"

"Ako si to tu našiel?" Opýtala som sa ho váhavo.

"Otec ma tu učí bojovať ako pravý Assassín."

"Tvoj otec je Assassín?!" Zhíkla som

"Áno a povedal mi, že je mojim osudom stať sa taktiež Assassínom ako je on."

"Ja musím ísť domov." Oznámila som mu.

"Prečo? Čo sa stalo?"

"Budú ma hľadať, ja musím ísť, ahoj." Odišla som a rozbehla sa domov . Cez okno som sa dostala so mojej izby kde som si sadla na postel a premýšľala. Keď sa otec dozvie, že sa bavím s následujúcim Assassínom, zabije ho a zabije aj jeho otca. Lepšie by bolo keby som to nevedela. Nechcem aby sa mu niečo stalo, najlepšie bude keď budeme od seba čo najďalej. Otec na to nepríde, aspoň dúfam.

Tak a je tu prvá časť nového príbehu, napíšte do komentu čo si o tom zatiaľ myslíte.

Why he loves me? I am enemyDonde viven las historias. Descúbrelo ahora