Šum krídel ✔

~~5. kapitola

Keď mi povedal, čo a ako mám urobiť, začali sme.

Rinkle-Twinkle otvoril dvere a prehovoril: ,,Pokus 42 poď so mnou. Pokus 91 pôjdeš s Karlom a Layom chodbou a tam ťa dajú do klietky. Keď tam budeš, neopováž utiecť. Máme tu kamery aj bezpečnostné zariadenia. Jedlo ti budeme dávať každý deň- raňajky, obed a večeru. Nejaké otázky?"

Mike poľahky povedal: ,,Hádam vás učili základy boja."

Riaditeľ sa zarazil: ,,Načo vám to..."

Ale už bolo neskoro. Sokol myšiar ho tĺkol a bez milosti bil. Ako to, že nikto si preňho nejde? Však je ich riaditeľ.

Za pár minút ochabnutý Rinkle-Twinkle padol na zem ako vrece zemiakov. Nevidal ani hláska.

,,Takto s nami reutenmi už nikdy nebudete zaobchádzať," odpľul si k jeho nohám.

Udivene som sa na Mika pozrela. Kde sa naučil takto mlátiť ľudí?

,,Poď rýchlo. Nasleduj ma a nerieš, či nás niekto bude alebo nebude vidieť. Najmä kľud."

Prikývla som a nasledovala ho.

,,Zabudla som ti povedať, že mám čip a všade ma nájdu. Prepáč, ale nebola na to doteraz vhodná chvíľa."

 ,,Viem, čo s tým urobím. Hlavne ma nasleduj."

Poslušne som za ním išla bielou chodbou. Neskôr sme sa dostali pred veľké sklenené dvere. Mike ich pomaličky otvoril.

Kde všetci boli? Veď tu mali stáť muži v bielych plášťoch. No nikde nikto.

Položila som svoju otázku Mikovi. Ten len pokrčil plecami a ďalej prechádzal uličkami a dverami. Ako môže vedieť, kde čo je? Vari tu bol dlhšie väznený? Ale prečo mi to nikto nepovedal? Ani Josh?

,,Mike, ako vieš, kadiaľ máme ísť?"

On odpovedal: ,,Mám dobrý orientačný zmysel."

Pýtala som sa ďalej: ,,Nebol si uspatý, keď ťa sem priviezli?"

Oči mu potemneli: ,,Nie. Zbadali ma a začali najskôr strieľať uspávacími šípkami. Neskôr to vzdali. Priletel vrtuľník a odtiaľ zliezali z rebríka muži v bielych plášťoch. Hádzali na mňa laná a robili uzly. Bol som prekvapený, pretože to robili vo vzduchu. Dostal som strach. Čo bude s ostatnými? Zaviedli ma sem. Zviazaného. Potom ma oslobodili. Chcel som utiecť, ale ten debil, čo som ho zmlátil povedal, že nemám šancu. Tu sa vraj každý nováčik stratí. A toto laboratórium je najväčšie a ľahko sa tu zablúdi. Bral som ho za slovo. Čo iné som mal robiť? Neskôr som zistil, že mi klamal. Ľahko som to poznal. Bolo na ňom vidieť, že nie je v poriadku. Nevedel som zistiť, čo ho trápi. Vieš, ja viem u ľudí zistiť, čo im je. Ale u tohto človeka to nešlo. Mal som podozrenie, že je antirnax. Je to človek taký istý ako my reutenovia. Ale rozdiel je v jednom. Antirnaxom vytrhli alebo odrezali krídla. Ja neviem čítať myšlienky alebo city reutenov. A ani antirnaxom. Tak hneď som si domyslel, čo je zač."

Kým rozprával tak som si všimla, že už nie sme v budove kde ma testovali a väznili. Prišli sme do väčšej budovy. Myslím, že do tej najväčšej. Konečne budem slobodná.

Malo to ale jeden háčik. ,,Čo bude s tým mojím čipom? Aj tebe ho dali?"

On hovoril: ,,Mne nie. Aspoň dobre, máme o starosť menej. Poznáš niekoho, komu tu veríš?"

Poznám? Žeby...

,,Áno, poznám. Len neviem kde ho nájdem."

Chvíľku rozmýšľal. ,,No dobre teda, čo teraz? Vieš ešte, čo sme si hovorili v kancelárii?"

Prikývla som.

,,Dobre. Lietať vieš. Tak ich odlákaj. Ešte mi povedz, ako vyzerá?"

Začala som opisovať Josha.

,,Dobre, to by sme mali. Choď na nádvorie, ale za žiadnu cenu neuteč! Pamätaj, že máš čip."

Rozprestrela som krídla a Mike mi otvoril dvere. Všetci muži v bielych plášťoch obrátili pohľad na mňa. Videla som ako Mike zmizol za rohom. Mojou úlohou bolo odlákať mužov. Vzniesla som sa a tichým letom som plachtila vo vzduchu. Vybrala som si prvú obeť. Začala som pomaly klesať. Muža som kopla rovno do hlavy. Tá pukla a mňa striaslo. Vzniesla som sa a hľadala ďalšiu obeť.

Takto som to robila asi štvrť hodinu. Vtom mi do uší doľahol škrekot. To bol signál od Mika. Priletela som pred najväčšiu budovu laboratória. Mike mi posunkou naznačil, aby som ho nasledovala. Vošla som do dverí a zbadala som Josha.

,,Vytiahnem ti ho, ale budeš musieť byť uspaná."

Zatočila sa mi hlava. Neznášala som, keď ma niekto uspáva. Zaťala som zuby a prikývla. Josh vytiahol ihlu a strekol mi ju. Zatmelo sa mi pred očami a viac som svet nevnímala.