Šum krídel ✔

~~22. kapitola

Môj život bol jedno veľké sklamanie. Nepoznala som svojich rodičov, ktorí zahynuli pri páde lietadla a z celej posádky a ľudí som prežila len ja. Noviny o mne písali ako o zázračnom dieťati. Bola som poslaná do laboratória, kde som strávila väčšinu života. Nepoznala som pravú lásku, bola som milovaná iba jediným človekom Joshom.

Skoro každý deň pokusy, párkrát úteky z laboratória... učenie iba s Joshom, stále zatvorená v klietke. Pre všetkých som bola atrakciou, jedine deti sa nado mnou zľutovali a dali mi meno Lina. No ja som aj tak zistila, že sa volám Anthe. Smrť si ma vybrala, aby som sa zamilovala do vrany Tarvosa, inak ma pošle do pekla, kde budem aj s Tarvosom hniť naveky. Čo sa aj stane. Kebyže mi to povie skôr. Viem, že to nie je len jeho vina, ale aj moja. No z väčšej časti jeho chyba.

V laboratóriu sa objavil Mike, dal mi budúcnosť, no s Tarvosom a jeho odhalením som tú budúcnosť stratila. Zistila som viacero vecí. Po prvé keď vás Smrť povolá, nie je úniku. Buď úlohu splníte, alebo ste zatratení. Po druhé, ako povedal Tarvos, láska si nevyberá. Ale to neznamená, že v nej nemáme byť opatrný. Po tretie, osud si neurčujete sami. Vždy je tu niekto vyšší, kto má osud pre vás pripravený. Nie je úniku.

Toto bol môj život. Život Liny/ Anthe, zatvorenej v laboratóriu a čakajúcej na príležitosť, ako sa odtiaľ dostať. A keď sa jej to podarilo, aj tak skočila z blata do kaluže.

---Tarvos---

Vyrastal som ako vrana s ľudským chápaním. V podstate som bol vrana, ale niečo bolo na mne zvláštne. Mal som myšlienky chlapca. Ako keby som si pamätal tie časy, keď som bol ľudský chlapec. Neviem to popísať. Moje spomienky sa oficiálne začínajú pri Smrti. Ale ako keby som bol pred tým než ma povolala, ľudským chlapcom, čo určite nemohla byť pravda, keďže ja som na Zemi nikdy predtým nebol.

Bolo to všetko zvláštne. Celý môj život. Vyrastal som ako vrana. V hniezde nás bolo päť, dvaja z nás zomreli na hlad, keďže som bol druhé najdravšie mláďa, rodičia sa starali najmä o mňa a o staršieho brata. Mladšia sestra zázrakom prežila. Rodičia ma naučili všetko potrebné. Lietať, loviť potravu, žiť v kŕdli... no bolo zvláštne byť vranou. Malo to svoje výhody aj nevýhody. Ostatné vrany mali trocha zastrený mozog.

Vrany vynikajú inteligenciou a sú veľmi bystré, no chýbalo v nich to ľudské.  To mi na nich chýbalo. Výhoda to bola v tom, že som mohol lietať, vidieť všetko a za krátky čas veľa preletieť. Chápal som, dodržiaval som zákony v kŕdli a iné veci. Bolo to úžasné. No na druhej strane som tu vždy mal  úlohu, ktorú som musel splniť a ktorá mi visela nad hlavou ako Damoklov meč. Žiť takýto život by som neprial ani môjmu najhoršiemu nepriateľovi. 

A potom sa to stalo. Stretol som ju. Bola však úplne iná. Vtedy, keď sme stáli pred Smrťou som nemal čas s ňou prehodiť ani pol slova. No predstavoval som si ju inak. Živú, milujúcu, tichú... ale ona bola opak. Vôbec ku mne nepasovala. A potom sa ozval môj pud sebazáchovy a musel som si nájsť družku. A to bola Lili. Miloval som ju, no dennodenne som si pripomínal a vyčítal, že moje malé vtáčie srdce musí patriť inej. Inak... aj tak sa to stane. Anthe išla svojou vlastnou cestou. Už ju pravdepodobne uvidím len pred samotnou Smrťou s úsmevom na tvári. Neviem kedy bude presne ,,za sedemnásť rokov". No musíme byť silní. Neviem, čo má pre nás Smrť pripravené, no táto vrana sa nevzdá bez boja. Musel som niečo vymyslieť...

Konečne som bola pri mori. Videla som ho na vlastné oči. Bolo šíre, nekonečné, vypĺňalo celý priestor. Cítila som sa ako v sne. V nádhernom sne. Na všetko som zabudla a len sa pozerala na tie krásne vlny rozbíjajúce sa o skaly a následne vytryskujúce do vzduchu. Čajky sa ladne a so škrekotom vznášali, robili ostré zákruty, potom sa vzniesli blízko k hladine, ktorej sa mohli krídlami dotknúť a prudko sa vzniesli k oblohe so zapadajúcim slnkom. Ja som tam len tak stála a pozorovala tú nádheru pred sebou.

Slnko mi svietilo do očí a ja som sa rozhodla. Odrazila som sa a rozprestrela krídla. Dávajte pozor čajky! Teraz prichádza na rad Anthe!

Dobre, čo som chcela touto kapitolou povedať? :DD Myslíte si, že je nepotrebná? Ja ju kľudne zmažem, len som chcela poukázať na to, ako to medzi nimi bolo, máte tu aj pohľad Tarvosa...:D Snáď to nie je moc komplikované, keď máte nejaké otázky, kľudne sa pýtajte. :) Vážne, ešte raz, neviem, proste ma toto napadlo a začala som písať. Už viete, ako to celé bolo....a snáď tu niečo nechýba. :) Tak, už len čakajte na vyhodnotenie Smrti v ďalšej kapitole. :) Tento príbeh nie je najlepší, ale rada tu vyjadrujem svoje pocity a robím to aj pre vás, moji drahí (:DDDD To čo som zas trepla?!). Ďakujem za prekročenie 400 votes a 2,5 videní. Ľudia, veľmi vám ďakujem. Tento príbeh ma posúva ďalej aj pri umeleckej tvorbe...a tak. Dobre, ovácie si nechám až na koniec tohto príbehu. Ešte raz ďakujem. :)