Šum krídel ✔

~~4. kapitola

Veľkou bielou chodbou som sa dostala do kancelárie. Nahnevane som tam čakala. Toto je život.

Krutý, nemilosrdný. Nemala som ani tušenia, čo so mnou urobia. Zabijú ma? Možno. Aj tak nemám pre koho žiť. Som sama. Smutne som si sadla na zem. Po líci mi stiekla slza. Pošteklila ma na tvári a jemne kvapla na zem. Dvere sa s buchotom otvorili.

,,Uvedomuješ si čo si spravila? Bol tu riaditeľ najuznávanejšieho laboratória na Slovensku a ty si ho napadla! Vieš aké budú následky?"

Len som sa naňho mračila a gánila: ,,Mňa do toho nič. Aj tak ma nemôžete zabiť. Som jediná svojho druhu." 

Rinkle-Twinkle sa zákerne usmial. ,,Veru nie, nie. Nie si. Priveďte sem toho chlapa!" zahučal.

Akého chlapa? Do miestnosti vošiel mladý hnedovlasý chalan s čokoládovými očami a mahagónovými...krídlami. Keby som nesedela, tak by som sa asi zosypala.

Bola som veľmi šťastná. Nebola som sama! Neuveriteľné. Zrazu moju radosť vystriedal hnev. Kde boli pätnásť rokov?! Bili ma tu, mučili, dávkovali chemikáliami, testovali a oni si spokojne plachtili po oblohe? Kde boli? Kde?!!

Prudko som vyskočila ako keby ma bodla včela a zahnala som sa, chcela som ho udrieť do tváre. Ale nedokázala som to. Nie. Musíme sa odtiaľto dostať. Stiahla som ruku a vzdychla si.

Vtom sa v mojej mysli ozval hlas. Som Mike. Neboj sa ma. Som ten chalan, na ktorého sa práve pozeráš. Kľud. Vsetko ti musím povedať takto. Inak by nás začuli. Hlavné je toto. Vieš kto sme? Ty, ja?

Vypleštila som oči. Mám halucinácie. Toto nie je skutočné. Zažmurkala som a snažila sa striasť hlas v mojej hlave. Čo som? Schizofrenik? 

Rinkle-Twinkle sa na nás pozeral. Niečo nám hovoril, ale znova sa ozval hlas v mojej hlave.

Voláme sa reuteni. Sme ľudia s vyššou inteligenciou, krídlami a podobáme sa na zviera, podľa ktorého máme aj povahu. Ja som sokol myšiar.

Spomenula som si na sokola a v hlave sa mi prehrala udalosť z predchádzajúcich dní. Si orol, máš vlastnosti orla.

Ty si pravdepodobne sova snežná.

Počkať, čože?

Neboj sa, viem ti čítať myšlienky. Nie si orol. Máš biele krídla.

Nechápavo som zažmurkala.

Časom ti všetko vysvetlím. Takže musíš byť tichá v lete, si inteligentná a vždy ideš za tým, čo chceš. Sovy snežné sa u nás vyskytujú len zriedka.

Nedôverčivo som naňho hľadela. Nechcela som mu veriť ani slovo. Odkiaľ si prišiel, čudný chlapec?!

Máme vlastné územie. Je to na najkrajšom kúte sveta. Chcú ťa zabiť a potom ťa vypitvať. Poviem ti, čo máš urobiť.

Stále som bola v nemom úžase a ešte k tomu trocha zmätená, ale Rinkle-Twinkle nezasiahol. Asi si myslel, že som bola vykoľajená z Mika. No pravda bola niekde inde.

Rozprával mi, samozrejme cez myšlienky, čo všetko mám urobiť. Keď dopovedal, pozreli sme sa na seba.

Rinkle-Twinkle nad niečím rozmýšľal a povedal: ,,Takže Pokus 42, teraz si si to riadne...posrala. Neradím vám niečo na mňa skúšať."

To čo bolo za človeka? Raz mi tykal a raz vykal. Pozrela som sa naňho. Na tvári mal víťazoslávny úsmev. Podišiel ku dverám.