Jeho slová mi rezonovali v hlave. Nie, ty nie si sova...nie som sova. Čo som? Kto som? Žijem už 15 rokov a ja neviem kto som. Patrím vlastne medzi reutenov?
Josh, prosím, povedz mi, čo sa so mnou deje? Kto som?
To musíš zistiť sama. Ja ti v tomto nepomôžem.
Kĺzavo som sa vzniesla k Joshovi. Musel mi to povedať. Jeho družka mi uvoľnila cestu a ja som sa ho ďalej vypytovala.
Josh, ty si bol reuten? A zomrel si, však je to tak? Povedz mi, stretol si sa s niekým ako ja? Keď nie som reuten, čo som?
Prekukla som ho. Obyčajná vrana by nebola takáto múdra. Vzlietol vyššie, značil mi, aby som sa od neho držala ďalej. Ale ja som dobiedzala ďalej.
,,Čo som, Josh?! Čo som?! No čo som?!" teraz som už kričala. Prečo mi to nechcel povedať?! Zachytila som pocity jeho družky. Bála sa. Strašila som ju. Bolo mi to v tú chvíľu jedno. Dožadovala som sa odpovede. Ale zaryto mlčal a lietal ďalej.
***
Myšlienky som mala rozhádzané kade-tade. Bol reuten. Muž s čiernymi krídlami a havraními vlasmi...takto som si ho predstavovala. A čo som bola ja? Bola som reuten? Alebo niečo viac? Celý deň som letela pred ním. Protivil sa mi pohľad naňho. Prečo mi nemôže odpovedať hneď? A ako sa vlastne volá?
Skĺzla som dole do nížin. Na kraji poľa som uvidela krásny strom. Namierila som si to tam.
Za pár minút som bola usalašená na strome a Josh s družkou sedeli na najvyššom konári. Nevadilo mi to. Vyhovovalo mi to.
Tretí deň. Mala som chuť ho zdrapiť a vypchať ho. Určite zachytil moje myšlienky a držal sa ešte ďalej ako obvykle. Usmiala som sa a pokračovala.
Cítila som vlhkosť. Bolo mi akosi teplejšie. A potom mi to doplo. More, určite sme blízko. Bola som šťastím bez seba. V ten deň som mala dobrú náladu a ani mlčanlivý Josh mi ju nepokazil.
***
Konečne prehovoril. Stále som hrala urazenú, ale počúvala som ho, keďže mi rozprával priamo do hlavy. Labuť? Bocian? Holubica...rozmýšľal som nad všetkými týmito vtákmi. Napadla mi aj snežná dračica, ale to nie je vták. Legendy o nej hovoria. Ale to sú vážne len legendy. A potom...anjel. Ale s tvojou povahou. Tvrdohlavá, prchká, pesimistka...realistka...? To neviem. Biele krídla? Odkiaľ biele krídla? A po dlhšom čase a dumaní som na to konečne prišiel.
Nepozrela som sa naňho. Skrýval niečo...niečo čo mi chcel konečne povedať. Niekto po mojej ľavici zakrákal.
Lili! zaškriekal Josh a vzniesol sa za ňou. Prudko obaja klesali.
Anthe zostaň tam kde si! zaostrila som a potom som to uvidela. Z vrany trčal šíp. Nevedela som ale, že sa volá Lili. Chcela som jej pomôcť. Inštinktívne som prikrčila krídla ale znova ma zastavil hlas Josha v mojej hlave. Anthe, neriskuj, dolu sú lovci. Zostaň kde si!
Proti mojej vôli som ho poslúchla. Trepotala som krídlami, vďaka čomu som zostala na mieste. Rátala som sekundy. Jeden, dva, tri, štyri...prešla minúta, dve, tri a ja som bola čoraz viac nervózna. Ako to, že trafili vranu a nie mňa? Alebo možno chceli trafiť mňa a trafili vranu... Anthe, neriskuj...jeho slová mi rezonovali v hlave. Prepáč, ale musím riskovať. Klesala som k zemi.
Vy ste úžasní!!!! Všetci!! Neviem, či je táto kapitolka dobrá, ale musela som sa prekonať. Vďaka za nádherné komenty a za....pripravte sa...220 votov a 1,57K videní!!!! :O :O :O nieeee!!! Ja som skoro odpadla. Vďaka, vďaka, vďakaaa!!! :) :* <3 Som rada, že sa vám tento príbeh tak páči. :) Veľmi si to cením! :) :*
YOU ARE READING
Šum krídel ✔
Short StoryZ princeznej sa môže stať kráľovná. Kráľovná útekov z laboratória. Až keď zacíti vôňu slobody, vnesie sa do jej života nádej na úspešný útek a zodpovedajú sa mnohé otázky, Pokus 42 už nebude len pokusom. Dievča, ktoré nie je ako ostatní, bude spozná...
