Šum krídel ✔

~~21. kapitola

Tak ľudia, konečne ste sa dočkali, užite si túto asi najdlhšiu kapitolu, akú som v tomto príbehu vydala. Túto kapitolu som prepisovala, opravovala, robila som s ňou všetko možné. :D :)))))) :**** Vopred vďaka za všetkých čitateľov, za každého jedného, ktorí sa dostal až sem. Poviem vám, že do konca zostávajú asi už iba tri-štyri kapitolky. :) Veľká VĎAKA vám všetkým!!!
P.S.: Ako bonus a odškodné vám sem dávam koláž našej Anthe. :)

,,Ja som prežila Smrť? A ako prosím ťa? A akú smrť?" zasmiala som sa, ale už to nebolo také kľudné. V tej chvíli mi všetko nebolo jedno. Klamal mi...čo mi ešte tento papagáj zatajil? Vari toho nie je dosť? Je mojim spoločníkom už...pol roka...rok? A on mi toto všetko tajil.

,,Len mi prosím ťa nehovor, že som na to nebola pripravená," oborila som sa naňho. Nemám rada, keď mi niekto niečo tají. Mal mi to povedať hneď, ako sme sa stretli.

Vidíš? Aj teraz si znova netrpezlivá. Anthe, je to už rok a ty si stále nepochopila, o čo mi ide. O čo ide všetkým, ktorí sa o teba starali a zachraňovali ti ten tvoj reutenský zadok!

Takto som ho ešte nikdy nepočula hovoriť. Vždy to bol len ten tajnostkársky a pokorný Josh, alebo vlastne Tarvos? Párkrát sa na mňa urazil, ale vždy mi chcel dať nejakú lekciu. A teraz? Namiesto toho, aby ma to urazilo, som sa ešte viac nasrdila.

,,Ohoo, tak veličenstvo si odíde, nechá Lili napospas osudu a lieta si kade-tade! Uvedom si, kto zachraňuje komu zadok!" zahučím.

Očividne som brnkla trocha vedľa správnej struny. Tarvosa to prekvapilo, ale uzavrel sa ešte viac. Hlavne, že ty si jej vedela pomôcť. Poviem ti, v tvojich rukách by skapal asi každí! Nevieš sa postarať ani sama o seba. Si ešte decko! 

,,Lepšie ako keby som sa záhadne vytratila a nechala ju len tak," už mi dochádzali argumenty. Tarvosove slová sa ma dotkli a ja som mala chuť sa niekam utiahnuť. Asi som vážne len dieťa.

V očiach sa mu zablyskol hnev, otočil sa a prudko klesal dolu. Pozorovala som tú letiacu šmuhu, až kým sa mi stratila z dohľadu. V mysli som ho stále cítila, keďže nebol až tak ďaleko, aby som ho nevedela mysľou zachytiť.

Potrebovala som to vedieť. Kde bol Tarvos, čo som vlastne, čo je Tarvos? Čo znamená prežiť Smrť? A prečo práve mená podľa Saturna? A nech mi už dopekla niekto vysvetlí, prečo nie som ani orol, ani sova, ani nič podobné reutenom!

***

Usídlila som sa neďaleko Tarvosa. Asi pol kilometra od neho. Hrala som sa stále na urazenú, aj keď som strážila každý jeho pohyb. Nemôžem ho stratiť, musím sa ešte o sebe pár vecí dozvedieť. Potom, nech si lieta kam chce. To mi je už fuk.

Bola som aj rada, že sme si v takej vzdialenosti nemohli čítať myšlienky ani pocity. Kebyže ich vidí...dobre, musím sa už upokojiť. Toto nie je dobré, stále naňho myslím, už mi hrabe.  

***

Bol to sen? Človek by povedal, že sen ako každý iný, no reuten vie svoje. Boli tam tri postavy. Chalan s havraními vlasmi, dievča s krásnymi bielymi ako sneh a ešte jedna pani. Bola oblečená celá do ružovo-bieleho rúcha a na hlave mala korunku s fialovo-ružovo-červenými kvetinkami.

Láskavo sa pozerala na oboch mladých ľudí, ktorí sa tvárili zmätene. Očividne nevedeli, čo majú robiť, kde sú a ako sa tam ocitli. Nevedela som to ani ja a preto som napäto sledovala, čo sa bude diať.