Maniak

11. Deň

Lili

Ležala som na studenej podlahe a rukou si pridŕžala boľavé miesto na bruchu. Nevedela som do akej polohy sa uchýliť, aby ma to bolelo čo najmenej. Zatínala som zuby a pomedzi ne som syčala ako had. Privrela som oči a zhlboka sa nadychovala. Myslela som si, že tým sa moja bolesť utíši.

 Všetko na tomto svete je iba skúška, hra, ktorú zvládnete alebo prehráte. Toto prirovnanie sa mi hodí k mojej aktuálnej situácii.

Zem na ktorej ležím je špinavá. Ležia na nej prázdne plechovky od energeťákov a papiere či kúsky z nezjedených cheeseburgerov, ktoré mi lezú hore krkom a tu sa to všetko kvasí bez prúdu čerstvého vzduchu. Snažím sa dýchať čo najmenej. Nepomáha ani to. Okrem mňa tu je ešte šesť dievčat a traja chlapci. Každý deň jeden z nás zomrie a jeden pribudne. Neviem koľko dní som tu už zavretá, no pripadá mi to ako večnosť. Typujem to asi na jedenásť dní a stále žijem. Sama som prekvapená. Fúzatý alebo Maniak ako ho tu všetci voláme, ide na slepo. Mňa si ešte nevytýčil. Nikto však počas popravy nevyjde bez škrabanca.