Maniak

15. Deň

Ben

Stále nemôžem uveriť, že ten Maniak dostal aj moju sestru. Je to len náhoda alebo o čo mu ide? Nemôžem tu naďalej len tak sedieť ako kôpka nešťastia. Mal by som sa pozviechať a začať uvažovať nad nejakým rozumným plánom. Plánom, ktorý bude stáť za to a budem znovu slobodný aj spolu s mojou sestrou. Už len kvôli nej to musím skúsiť. Nedovolím, aby jej ten Maniak ublížil.

Včera sa k nám vrátil a ako vždy si vybíjal zlosť na zvyšných väzňoch. Ja som sa mu prvý krát postavil, aby som ochránil sestru. Schytal som nožom dva krát do stehna a jedna rezná rana sa mi tiahne od ľavého oka k perám, ale som rád, že moja sestra zostala bez škrabanca. Nikdy by som si nedopustil, ak by jej Maniak ublížil a ani rodičia by mi to neodpustili.

Dnes si znovu vybil zlosť, ale tentoraz som dostal len dva silné kopance do brucha. Dá sa to predýchať. Našťastie Martinka je v poriadku, aj keď veľmi trpí, keď ma vidí takého dokaličeného. Snažím sa ju utešiť a ubezpečiť, že som v poriadku, ale neverí mi. Už nie je to malé dievčatko čo niekedy.

Nebadane som sledoval Lilianu, ktorá sedela vo svojom rohu a rukou si pridŕžala rameno. Podľa môjho úsudku jej ten Maniak pichol nožnice až príliš hlboko a krv jej stekala po celej ruke. Nemohol som sa ďalej na to pozerať. Treba jej zastaviť krvácanie inak tu vykrváca a zomrie.

Síce ju nejak moc nemusím, ale aspoň s pomocou sa jej odvďačím za to, že chcela moju sestru ochraňovať.

,,Zostaň tu Martinka, dobre? Idem sa pozrieť ako sa cíti Lili ," opatrne prikývla hlávkou. Zodvihol som sa zo zeme a tackavo sa dotrepal na druhú stranu smradľavej cely.

,,Lil?" prihovoril som sa k nej, pretože mala zatvorené oči.

,,Čo tu chceš? Vypadni!"

,,Chcem ti pomôcť!"

,,Nežiadam ťa o to!"

,,Ale ja chcem, ber to ako vďaku za záchranu Martinky," klakol som si k nej a odsunul jej ruku z rany, ktorú si pridŕžala pod tričkom. Vyhrnul som jej rukáv a prezrel si ranu. Bola hlboká a nie moc pekná.

,,Nevyzerá to dobre," poznamenal som. 

Vyzliekol som si mikinu a potom aj tričko, ktoré som ihneď začal trhať.

,,Drž si ten rukáv hore," napomenul som ju. Potrebujem priestor, aby som jej ruku pevne zviazal. Zobral som pretrhnuté tričko a priložil jej ho k ruke. Omotal som ho raz, druhý raz a potom som silno zatiahol a znovu, aby som vytvoril dostatočne silný uzol a aby sa zastavilo krvácanie.

,,Ďakujem," poďakovala mi potichu, keď som dokončil svoju prácu.

,,O hodinu sa ti prídem na to pozrieť," slabo som sa na ňu usmial, aby sa cítila lepšie, aj keď neviem či jej je moja prítomnosť príjemná, ale to ma už nemá čo zaujímať. Je to šprtka.