Dvere

2.5K 271 30
                                    

Ben

Našťastie sa nezdržal dlho. Iba nám na zem hodil päť dlhých bielych tričiek. Ich číslo mohlo byť takých XXXL. Nikto nič na to nepovedal, vzal si jedno a ihneď prevliekol cez hlavu. Urobil som to aj ja, lepšie než byť celý deň zabalený v deke, aby dievčatá nevideli môjho šuhaja.

Lila ma stále súrila, aby sme išli za Ferom. Bol mimo a sám. Nemal som však chuť sa s ním rozprávať. Prečo nejde ona sama za ním. Veď vonku si vedeli hrkútať  a keď jej tak na ňom záleží, nech mňa s ním neotravuje.

Pokrútil som hlavou a usadil sa v jednom zo štyroch kútov miestnosti. Lila nado mnou pokrútila hlavou a sama si sadla k Ferovi, ktorí ihneď ožil. Prišlo mi z nich zle. Neznášam ju. Je ako všetky ostatné dievčatá. Akonáhle sa objaví nové mäsko skočia po ňom. Beriem späť čo som o nej minule povedal. Nie je iná. Je rovnaká.

Uložil som sa na deku a zaspal som. Keď som sa prebudil všetci spali. Rozhliadol som sa. Zázrakom Lila spala sama v odľahlom kúte pre dverami.

Dvere! Strelil som po nich pohľadom. Cítil som, že odniekiaľ na mňa ťahá. Lepšie som sa na ne zapozeral. Musel som sa posadiť, aby som si uvedomil či naozaj vidím dobre a zrak ma neklame. Neklamal. Dvere boli poodchýlené. Niekto ich otvoril a nezavrel? Prečo by to robil? Alebo si to rozmysleli a utiekli? Nás nechali na žive a dokonca, aby sme mohli odísť? Čo si o tom celom mám myslieť?

Postavil som sa a podišiel k Lile. Musel som si s ňou poradiť. Viem, že ju nemám a nikdy som ju ani nemal rád, ale teraz mi je najbližšie zo všetkých čo sme tu.

,,Lila?" mykol som s ňou. Niečo zahundrala. Nerozumel som jej. Mykol som s ňou ešte raz a drsnejšie. Konečne sa prebrala.

,,Čo chceš Benjamin? Nevidíš, že spím?"

,,Tak sa láskavo preber. Máme poplach."

,,Neviem o čo ti ide, ale..." nedopovedala, lebo som svoje pery priložil k jej. Nech toľko nebrble. Ešte sa ani len neprebrala a už kecala ako bláznivá. Typická ženská.

Chvíľu sme sa bozkávali. Potom sa odo mňa odtiahla a dlaňou si utrela ústa akoby bozkávala zelenú ropuchu. Zaskočene na mňa pozrela. Už som si myslel, že mi znovu jednu vylepí, ale nestalo sa tak.

,,Na toto vôbec nie je vhodná situacia Ben."

,,Buď už ticho! Iba som ti chcel povedať, že sú otvorené dvere a môžeme vypadnúť," jej krásne modrasté oči so zeleným nádychom sa jej rozžiarili a už stála na nohách.

ManiakWhere stories live. Discover now