Maniak

18. Deň

Lili

Celú noc som nespala. Začína ma to tu ešte viac znervózňovať a to všetko iba kvôli tým bzučiacim muchám a nepríjemnému mŕtvolnému zápachu. Nie len, že je to nehygienické, ale aj odporne nechutné. Neviem čo s tým Maniak sleduje a prečo mení svoju taktiku. Prečo neprináša nové obete. Chce to zabaliť? Dať si pauzu. Mala by som niečo vymyslieť.

,,Spíš?" dotkla sa ma ruky babena mne najbližšie. Zavrtela som hlavou.

,,Bojím sa, nemáme veľa času. Treba začať konať. Čo ty na to?" iba som prikývla. Ja nad tým už uvažujem dlhšie. Konečne to trklo aj niekomu ďalšiemu.

,,Inak ja som Bea," predstavila sa mi. Neviem sa s ňou stalo, ale okolnosti sa tu nejak rýchlo menia.

Sadla si vedľa mňa. Sedeli sme v tichosti. Každá ponorená do vlastných myšlienok. Ako sme len tak rozmýšľali. Vôbec nás nenapadal žiadny rozumný nápad, akým by sme sa mohli dostať von. Je to drsné a je mi zima. Ruka ma neuveriteľne bolí a tak isto aj brucho po tom bodnutí. Vyzerá to hrozne. Radšej sa na to ani nepozerám. Najväčší problém pre mňa je, že všetko ma svrbí a potrebujem sa neustále škrabať. Zišla by sa mi čistá voda a konečne sa do čista poumývať. Neumiera sa na nečistotu? Dúfam, že nie.

Sme tu už iba siedmi. Dvaja chlapci a päť dievčat. Kto z nás bude jeho ďalšia obeť? Ak sa mám priznať, tak veľmi sa bojím svojej smrti. Kto vie ako to vyzerá v jeho mučiarni. Akým spôsobom popravuje. Nemala by som nad tým premýšľať.

,,Dievčatá?" podvihla som hlavu k blízkemu hlasu pred nami. Čupel pred nami Ben. Vôbec nevyzeral dobre. Celú tvár mal doškrabanú, špinavú a krvavú. Kto vie ako vyzerám ja.

Nahol sa bližšie k nám a rukou sa podoprel o moje koleno.

,,Musíme niečo vymyslieť," hovoril pošepky, aby sme to počuli iba my dve. Ale prečo s tým prišiel práve za nami a nie za tým jedným chalanom čo tu je.

,,Prečo to hovoríš nám?"

,,Nechaj ho Lili, veď chceme to isté a ja budem rada, ak bude na našej strane," iba som jemne prikývla. Asi má pravdu. Aj keď mi nie je boh vie ako dobre v jeho prítomnosti.

,,Ďakujem. Som Ben," podal ruku Beje.

,,Rada ťa spoznávam záhadný chlapec a ty sa s ním nezoznámiš Lil?"

,,Načo. Poznáme sa."

,,A prečo si to nepovedala skôr, keď sme sa o ňom bavili."

,,No asi preto, lebo sme mu nikdy nevideli do tváre," precedila som pomedzi zuby.

,,Nemusíte sa kvôli mne hádať."

,,My sa kvôli tebe nehádame!" vyhŕkli sme obe naraz. Ben iba zdvihol ruky na obranu, že sa vzdáva.

Vtedy sa otvorili dvere a do miestnosti vkročil Maniak. Niečo si zamumlal popod nos a hneď aj otvoril dvere na cele.

Ben sa chcel postaviť a utekať za Martinkou, ale nedovolila som mu to. Stiahla som ho späť na zem. Čo sa mi až tak celkom nepodarilo, lebo dopadol na mňa a zabolela rana na bruchu. Snažila som sa ho od seba odsotiť. Ospravedlnil sa mi aj keď to nebola jeho vina. Zatiaľ si však Maniak vybral svoju obeť a ňou bol chlapec. Na zem nám pred tým znovu hodil cheeseburgre a Redbulli.

Ben zašiel pre Martinku a vrátil sa späť k nám aj spolu s ňou. Spoločne sme zjedli náš prídel jedla.

Zostávame šiesti. Jeden chalan a päť dievčat. Kto z nás bude ďalší?