Maniak

Medzitým

Alex

Bol som vo vedľajšej miestnosti, keď som začul šramot, kroky a nebadané tiché výkriky, akoby niekomu, komu skôr, než zapchali ústa sa snažil vykríknuť. Obzeral som si miestnosť, ktorá bola temná a plná špiny. Nebolo tu nič nezvyčajné, len pár starých nemocničných postelí, hadičky, injekčné striekačky možno používané od dnešnej zdegenerovanej mládeže. Nepatrný výkrik ma však vyrušil v skúmaní čísich zápiskov, zrejme nejakého pacienta. Otočil som sa k oblúku, v ktorom by sa mali nachádzať dvere, ale tie dávno už niekto vylomil alebo ukradol. Opatrnými a tichými krokmi som sa presúval k medzere medzi dvoma stenami a snažil sa kde tu o niečo nezavadiť. Keď som stál tesne pri medzere a patrne vystrčil hlavu von. Vtedy sa mi naskytol pohľad na dvoch odchádzajúcich mužov na čom by nebolo nič zvláštneho, pokiaľ by nemali cez ramená prehodených mojich dvoch kamarátov.

Vtedy sa mi rozbúchalo srdce. Netušil som čo mám spraviť. Mám na nich zakričať, aby ich pustili alebo sa zostanem len tak prizerať ako nejaký trkvas? Nakoniec som sa odhodlal do niečoho čo sa môže povedať za zbabelé, ale aspoň niečo. Čo človek neurobí pre svojho najlepšieho kamaráta a najlepšiu frajerku. 

Začal som ich teda sledovať. Prechádzali sme úzkymi tmavými chodbičkami až niekde do podzemia. Schody boli strmé a vyzeralo to akoby sme mierili do nejakej tisícročnej pivnice. Keď sme zišli zo schodov, tak sme sa ocitli vo veľkej hale v nespočetnými množstvami dverí a v pravom dolnom rohu odo mňa sa tiahla ďalšia úzka chodba. Nebolo do nej vôbec vidieť. Muži si to namierili presne tam. Do tej nebadanej ničoty. Stále som nenabral odvahu sa im postaviť. Kto vie čo sú zač a čo chcú urobiť s nimi. Dúfal som, že ich strčia iba do nejakej komory a nechajú ich osamote. Ja ich oslobodím a vypadneme odtiaľto. Nechápem prečo som sa podujal na tomto hlúpom nápade mojej milovanej Lucie. Ona ma vždy vie dostať do tých najhorších možných situácií. Len kto by nespravil pre svoju lásku všetko? A ešte k tomu ju musím teraz zachraňovať, lebo ona si myslela, že pôjde hľadať svoju kamarátku, ktorú uniesol nejaký bezočivý Maniak. Podľa mojej teórii sme sa sem vkradli zbytočne. Len sa dostaneme do nejakých problémov, čo ak tu vyrábajú nejaké nelegálne zbrane, drogy či obchodovanie s bielym mäsom. Nemohol som sa zbaviť týchto myšlienok. Kto by sa dobrovoľne potuloval v bývalej psychiatrickej klinike uprostred lesov, kde nie je nikoho a vôbec nič. Táto budova tu už chátra dobrých sto rokov. Nikoho by sem nenapadlo ísť. Dokonca ani miestnych policajtov, tak prečo sme tu my?