V ten istý deň

2.6K 277 14
                                    

Ben

Trvalo strašne dlho, kým sa Lucyn frajer vrátil. Liliana bola nervózna ako moriak na dvore, ktorý si nemá do koho zobnúť. Luca, len v tichosti dúfala, zatiaľ čo ju Fero hladil po chrbte. Ja som bol tiež celý na nervy a aj mi svitlo, že by som sa konečne mohol odtiaľto dostať von. Našťastie Martinka to celé prespala. Mal som tým o jednu starosť menej. Lila mi robila najväčšie problémy. Stále som sa k nej snažil priblížiť aj keď ma hnevalo, že mi jednu vylepila. Vôbec som to od nej nečakal. Naozaj ma prekvapivo zaskočila.

Keď som sa k nej priblížil, tak po každým ma obišla oblúkom a postavila čo najďalej odo mňa. Seriem už na ňu. Vôbec už nemám náladu sa s ňou zahrávať. Konečne odtiaľto vypadnem. 

A práve po týchto myšlienkach sa vrátil Lucyn frajer. Celý rozhorúčený a nespokojný, no so skalou v ruke.

,,Nezohnal som nič iné, iba toto," ukázal mám skalu:  ,,A políciu som taktiež nezavolal vôbec tu v lese nie je signál," očividne ho to trápilo. Mňa však tentoraz zaujímalo iba jediné a to dostať sa von v čo najkratšom čase.

,,Poďme sa teda pokúsiť rozbiť tú zámku, ale prv zatvor dvere, aby nebolo počuť hluk," rýchlo som ho komandoval. Našťastie ma bez slova poslúchol a potom začal skalou udierať do zámku, ktorý bol odolný ako tá skala, ale nakoniec treskol poriadne a konečne sa zámka vykrivila a rozdvojila. Potešil som sa ako malý chlapec. Odhodil zámok na zem a otvoril tie úbohé dvere. Reťaz zašramotila a spadla na zem.

Zobudil som Martinku, ktorá bola milo prekvapená a odišli sme preč z tohto väzenia.

ManiakWo Geschichten leben. Entdecke jetzt