Maniak

13. Deň

Lili

Nasledujúci deň nebol o nič lepší. Síce nový chlapec bol starší približne v mojom veku teda okolo šestnásky. Na jeho vek sa správal neúprosne. Rušil nás. Vypytoval sa čo nám ten Maniak chce spraviť a či sa dá tomu vyhnúť. Nikto z nás mu neodpovedal. Chránili sme seba. Svoj život. Každý tu hrá za seba a vie, že radšej sa nestarať do druhých. Odvrátila som pohľad od pobehujúceho a burácajúceho chlapca. Očami som zablúdila k zahalenej postave v druhom čiernom kúte. Tak rada by som sa o ňom niečo dozvedela. Je taký tajomný až je to nákazlivé a ja sa túžim k nemu priblížiť. Pozrieť mu očí. Prezrieť si jeho tvár. Normálne mi šibe. Mala by som začať uvažovať o niečom inom, ale keď tu všetci sedíme len tak bez reči nikam sa nedostaneme. Bolo by dobré vymyslieť nejaký plán. Plán s ktorým by sme sa dostali na slobodu, kým nie je neskoro. Takto to však nepôjde. Už nikdy neuvidím svoju rodinu.

Ozve sa treskot dverí. Každý z nás podvihne hlavu okrem toho chlapca. Nováčik stojí na nohách pri mrežových dverách a prosí o slobodu. Fúzač prikročí ku klietke a vyhovie mu. Berie ho sebou. Do večných lovísk. Pritom nám nezabudne hodiť ďalších deväť chessburgerov a pre zmenu plechovky s coca colou. Vrhneme sa po nich ako cvičené psy. Hlad je neúprosný nepriateľ a jedno jedlo za celý deň aj to len chessburger je nič moc. 

Po asi hodine sa Fúzač s úsmevom na perách vracia a ide splniť svoju denno-dennú rutinu.
Našťastie dnes vyjdem tiež len s kopancom do hlavy. Som rada. Bodnutie v bruchu sa mi začína zacelovať aj keď to nevyzerá boh vie ako dobre

Dievča ktorému mám najbližšie. Schytala reznú ranu, ktorá  sa jej ťahá po celej ruke. A chlapec s kapucňou tiež krváca pravdepodobne to schytal do dlane. Nevydržím to už a opatrne sa k nemu priplazím.

,,Si v poriadku?" dotknem sa ho pleca. Chlapec sa mykne a trochu podvihne hlavu. V odraze slabého svetla sa mu zalesknú oči. Ich farbu však ťažko určiť. 

,,Prečo sa mi prihováraš?"

,,Popravde? Prídeš mi zaujímavý a nedostupný."