Zotavovanie

307 30 4
                                    

Začala som vnímať okolie. Všetky zvuky, svetlo, pohyby. Chcela som otvoriť oči, ale nemohla som. Ako keby boli moje viečka prilepené.
'Ehm...' snažila som sa dať nejaký znak že som hore. Bolo to veľmi slabé, ale museli to začuť, lebo sa prestali rozprávať a nahli sa ku mne.
'Thea? Si tam?' začula som Ragettiho.
'A kde by bola? Keď leží pred tebou tak na palube asi nebude.' odpovedal mu Pintal namiesto mňa.
'Viem, že keď je predo mnou, tak nebude niekde úplne inde. Ja som sa pýtal, že či nás vníma a či je hore.' bránil sa Ragetti.
'Zmlknite už konečne.' stopol ich Oliver, lebo už sa pomaly dostávalo k hádke. Zatiaľ to bolo iba dohadovanie, ale ako ich každý pozná onedlho sa to vyhrotí.

'Thea ak vnímaš zahmkaj.' Oliver začal hovoriť ku mne.
'Mhm.' slabo som zahmkala. Nevidela som svoje okolie, ale mala som pocit, že sa Oliver usmial.

*o 4 dni*
'Ja už v tejto posteli nevydržím.' sťažovala som sa Oliverovi. Mal na mňa dávať pozor, aby som oddychovala.
'Ak mám pravdu povedať nezávidím ti.'
'Teraz to že musím trčať v posteli, alebo že som zranená?'
'Oboje.' usmial sa.
'Kedy budeme v Karibskom mori?'
'Ešte 5 dní. Ale potom ešte musíme počítať cestu ku Calypso a prekážky cestou.'
'Čiže dlho.' vzdychla som. 'Asi si pospím.' dodala som.
'Nechám ťa.' Oliver vykĺzol von dverami.

Prezrela som si obväzy. Boli trocha červené od krvi. K dispozícii tu boli len košele, tak pod slovom obväzy nemyslím ozajstné obväzy. A aj tie len v obmedzenom množstve. To znamená do ďalšej zastávky, čiže ak správne počítam o 3 dni, budem obmotaná (špinavými) košelami. Skvelé.


𝕯𝖔𝖇𝖗𝖔𝖉𝖗𝖚ž𝖘𝖙𝖛𝖔 𝖓𝖆 Č𝖎𝖊𝖗𝖓𝖊𝖏 𝕻𝖊𝖗𝖑𝖊 ✔Opowieści tętniące życiem. Odkryj je teraz