𝕯𝖔𝖇𝖗𝖔𝖉𝖗𝖚ž𝖘𝖙𝖛𝖔 𝖓𝖆 Č𝖎𝖊𝖗𝖓𝖊𝖏 𝕻𝖊𝖗𝖑𝖊 ✔

Sen alebo spomienka?

*Oliver*
Spal som v kapitánskej kajute. Morské vlny ma uspali. Pri mne zvykla sedieť mama aby ma strážila. Otec bol na palube, ako zvyčajne, a vydával rozkazy. Plavili sme sa do Karibiku, kde v týchto časoch pirátov nesledujú. V Anglicku, kde sme bývali doteraz obvinili otca z pirátstva a museli sme zmiznúť. Inak by ho nečakal milý osud. Tak mi to aspoň vysvetľoval otec. Snívalo sa mi že sa strieľa z kanónov. Otvoril som oči a zistil som že to nebol sen. Mama bola preč. Zliezol som z postele a podišiel k dverám. Vykukol som von. Na palube sa odohrával krvavý boj. Vedľa našej lode Caprice bola loď s anglickou vlajkou. Strieľali z kanónov na našu loď a vojaci skákali na našu palubu.
'Vezmi Olivera zo sebou na záchranný čln a utečte.'-začul som otca, ktorý bojoval neďaleko dverí. Mama bola asi 3 kroky od neho.

Zrazu zaznel výstrel od hlavného sťažňa a mama padla. Rozbehol som sa k nej.
'Oliver, uteč. Rýchlo.'-skočil predo mňa otec a začal šermovať s vojakom čo práve priskočil aby ma prebodol.

Zozadu som pocítil ruky. Ťahali ma preč od otca.
'Ociiiii.....pomooooc...!'-kričal som a metal sa aby som sa od neho dostal.

Otcov dôstojník priskočil k tomu čo ma ťahal preč a vrazil mu najskôr do ksichtu a potom ho prebodol.

Otec sa ku mne rozbehol. Nezbadal kapitána vedľajšej lode, ktorý sa k nemu nebezpečne blížil z pravého boku.
'Neutečieš nám.'-zasyčal a takmer otca prebodol. Ten keď ho začul sa rýchlo uhol. Začali spolu šermovať. Otec je majstrom v šerme ale ako bolo vidno aj kapitán vojakov. Obzrel som sa. Tu som moc nechránený. Dôstojník sa ma stále pokúšal ochrániť.
'Skry sa.'-rýchlo povedal a zastrelil jedného vojaka.

Rozbehol som sa a skočil za najbližšie sudy. Vykukol som a pozrel na otca. Ležal na palube. Nie....

Zrazu som sa ocitol pri ňom.
'Nájdi svojho....strýka....Barbossu. Ten...ť...a....ochráni.....'-sťažka hovoril.

Otvoril som oči. Bol to len sen. Alebo spomienka? Keď som Thei povedal všetko čo si pamätám, a veľa toho nebolo som si išiel ľahnúť do podpalubia. Barbossa. To meno mi naozaj niečo hovorí. Nie len to že som bol na jeho lodi zajatcom. Musím ho nájsť a spýtať sa zopár vecí. Nasunul som si čižmy a zapravil košeľu. Niekde som našiel opasok so zbraňami. Po schodíkoch som vyšiel na palubu a odtiaľ na mólo. Nájsť Pomstu kráľovnej Anny by nemalo byť ťažké.

Zabočil som vľavo- vpravo bol už ostrov a krčma.
Na úplnom konci som ju našiel. Vyšiel som na palubu.
'Hej krpec, vypadni.'-začul som nejaký hlas.
'Hľadám Barbossu. Je kapitánom tejto lode.'-odpovedal som.
'Nie je tu.'-odpovedal iný hlas. Ten hlas mi bol povedomý. Žeby Barbossa?
'Je to dôležité.'
'Prídi ráno.'

Otočil som sa, že odídem. To som nemal vôbec v pláne. Keďže bola tma mohol som ich prekvapiť. Zišiel som z paluby na mólo.
'Ahoj, čo tu robíš?'-skočila predo mňa Thea.
'Č-čo tu ty robíš?'-vykoktal som.
'Prechádzam sa. Teraz ty.'
'Hľadám.....Pomôžeš mi?'
'Ak mi povieš koho hľadáš.'
'To zistíš.'-uškrnul som sa.
Chvíľu na mňa skúmavo pozerala.
'Okej, čo plánuješ?'
Vysvetlil som jej plán. Prikývla s diabolským úsmevom.

Prešiel som do tieňa a zošuchol do vody aby ma nebolo počuť. Žraloky ma dúfam nezbadajú. Preplával som ku korme a vyliezol som hore. Thea mala odviesť pozornosť a šlo jej to dobre. Potichu som prehodil nohy cez zábradlie a po špičkách som prišiel k najbližšej postave. Opatrne som vytiahol meč a priblížil som sa ešte trochu.
'Kde je Barbossa?'-povedal som dosť hlasno. Meč som mu dal pred krk. Zľakol sa.
'V kaju-te...'-zašepkal.
'Ďakujem.'-odložil som meč a usmial sa. Treba byť milý.

Vošiel som do kajuty. Thea na mňa čakala vonku.
'Ahoj Oliver.'

Túto kapitolu venujem littleBiba ;)