Obyčajné dievča

4 Kapitola

  Keď som tam uvidela Nicka s tou dievčinou, úplne som sa zasekla. Pozrela som sa bližšie kto je ta baba, skoro ma urvalo keď som ju videla. Carmen? Je to naozaj Carmen? Nick a Carmen? Čo tu on s nou robí? Mna ....
,, Vidím dobre Kate? Je to Carmen?"
,, Ano, vidíš dobre, ale ja by som radšej chcela byť slepá." Neverila som vlastným očiam. Ona a Nick. Ako mi to môže Nick spraviť? Sníva sa mi?
,, Myslíš že nás tu Nick vidí?"
,, Pochybujem moja, je zaslepený tou BOTOX ŽABOU."
,, Skúsim mu napísať sms-ku čo robí kde je a tak, čo mi odpíše."

,, Ahoj láska, čo robkáš? Kedy sa zase vidíme? Chýbaš mi."
Už len budem čakať čo odpíše. V halve som mala milión myšlienok, a bála som sa.
,, Ahoj Grace, som vonka s priateľmi, ideme do parku si zakopať s loptou, večer sa vidíme. Pa."
To je všetko? Jedno posraté pa? A a a ako je to možne? Čo som také zlé spravila? Začali mi tiecť slzy. Ako mi to mohol spraviť, prečo ma oklamal? Čašníčka im priniesla kokteil.
Cuckali ho ako dvaja zaľúbenci.
,,Fuj je mi zle. Poďme preč. Som strašne sklamaná." V sebe som dusila hrozný tlak. Žeby mi zase ublížil? 

,, Poďme, ale pred odchodom by si mu mohla isť streliť takú jednú na prevýchovu chápeš nie?"
,, Vieš čo, spravím to aby vedel, ako veľmi mi ublížil."
Zaplatili sme, keď sme odchádzali, zastavili sme sa pri ich stole. Srdce mi strašne búchalo.
,, Aha, s priateľmi si v parku kopeš no iste. Som nevedela že kokteil je lopta a priatelia je tvoja BOTOX ŽABKA, ako si mi to mohol spraviť, ako? Dnes ráno si mi ešte vyznával lásku a teraz tu s ňou sedíš ako dvaja holubätká? Zmizni mi z oči a daj mi pokoj." Strelila som mu facku a s plačom som odišla preč. Aby nebolo málo.
,, Ty jeden debil hnusný, a ja že si naozaj milí a verný, a bez toho aby si bol takýto debil. Tak ako si sklamal Grace, tak si sklamal aj mňa. Karma ti to vráti." Aj Kate mu strelila facku, no na druhe líco aby bubáčik nemal modrinku. Veľmi som bola naštvaná, tak ako na seba, tak aj na neho.
,, Kate? Koľko myslíš že už sa takto stretáva s Carmen?"

,, Nie dlho. Zavezem Ťa domov?"
,, Ano prosím." Povedala som usmrkaným hlasom. Keď sme prišli pred môj dom, Kate ma objala a povedala :
,, Grace, to bude dobré. Možno je to inak ako to vypadalo. Hlavne si neublíž, večer si píšeme pa zlato."
Odišla a ja som pomaly vchádzala do domu. Vyzula som sa, počula som veľmi hlasné zvuky z obývačky, prišla som do obývačky. Slzy sa mi tlačili do oči ešte viac.
,, Ahoj zlatko, ako bolo v meste?"
,, Ach mami, ani sa nepýtaj. Idem spať, dobrú noc."
,, Stalo sa niečo Grace? "
,, Nie nie v pohode."

,, Dobre zlato, dobrú noc." Prišla som do izby, buchla dvermi a začala som plakať ako malé decko. Ako mi to mohol spraviť, ja to nechápem. Cítil sa pri mne tak, šťastný. Akurát mi prišla sms-ka. Odomkla som telefón, pretrela som si moje uplakané oči a otvorila som správu.

,, Ahoj Grace, chcem sa Ti ospravedlniť za dnešok, nieje to tak ako si myslíš. Milujem Teba. S ňou som bol len kvôli môjmu kamarátovi. Podviedla ho s jeho najlepším kamarátom a ja som jej chcel len vstúpiť do svedomia. Prepáč Grace, ideš nachvíľku na záhradu? Milujem Ťa!"
,, Ahoj Nick, chcem Ti povedať že mi to je už jedno. Tie vyronené slzy mi už späť nevrátiš. Sklamal si ma a myslela som si že si iný. Nie nejdem na záhradu zavolaj si Carmen. Dobrú noc."
Cítila som nenávisť.
,, Grace! Grace! otvor mi okno!" Počula som ako mi Nick kričí do okna.
,, Nick daj mi pokoj a zmiz!"
,, Grace do riti otvor mi to okno!" Zľutovala som sa a za tú snahu ako sa prešpľhal až ku mne do okna som mu otvorila.

,, Ahoj Grace." Pozdravil ma.

,, Čau." Hnusno som odzdravila Nicka.
,, Grace, chcem sa Ti ospravedlniť. Naozaj som Ti nechcel ublížiť, nevedel som že sa Ta to tak dotkne. Ja... Nič som s nou nemal. Milujem Ťa, neskutočne moc. Nikdy Ta nechcem stratiť, od kedy som Ta stretol nedokážem na Teba zabudnúť prepáč mi to. "
,, Je mi to jedno Nick. Sklamal si ma. Vypadni z mojej izby a strať sa mi z očí. Nechcem Ta už vidieť."
,, Grace, nerob mi to."
,,Čau!"
,, Ako chceš. Ahoj." Čo som to povedala, čo som to spravila ja sprostá. Slzy mi tiekli a nechceli prestať tiecť. Cítila som sa tak strašne za to čo som mu povedala, možno to cítil naozaj úprimne a ja som si to nevážila. Cítim sa zle, dosť zle. Plakala som celú noc som nespala. Ráno keď som sa zobudila a pozrela som sa do zrkadla a cítila som sa ako mucha cécé, oči som mala napuchnuté, kruhy pod očami a v srdci som cítila smútok no zároveň hnev.
,, Grace, deje sa niečo?" Prišla za mnou mamina. Objala ma a ja som sa jej rozplakala v náruči.
,, Nie mami, všetko v pohode. Si šťastná?" Spýtala som sa jej a utierala som si slzy do kapesníku.
,, Prečo sa ma to pýtaš miláčik?"
,, Vieš poslednú dobu sa mi to moc nezdá."