KINGDOM COME

pohroma

Viezli sme sa smerom do centra.
,,Kde bývaš ?"ozval sa zrazu do ticha.
,,Opačným smerom génius," začala som sa smiať, pretože bývam ďaleko od centra.
,,Dievča ty si pohroma!"
,,Budem to brať ako kompliment.
Otočil sa k oknu a smial sa.
,,Pripadá ti niečo smiešne ?" hodila som na neho môj poker face.
,,Teba asi tak ľahko chalan neurazí však?"
,, Ne-ne. Ja mám všetkých chalanov u riti. Uraziť ma dokážu skôr dievčatá, tie to majú premyslenejšie," vysvetlila som mu môj názor a on len chápavo prikývol hlavou.

Teraz som si pripadala, akoby sa nič s toho predtým nestalo, akoby som nikdy nestala na hrane tej železnej ozruty.

,,Colin?"
,,Mhm... ?"
,,Kde vlastne ideme?"vyzvedala som, keďže nešiel smerom ku mne domov, kde som práve ani nechcela byť. Nechcela som sa tam vrátiť. Rodičom som nechala list. Ak si ho prečítali, tak si myslia, že je buď po mne, alebo to bol len môj pubertiacky úlet. Napríklad, ako keď som chcela zmeniť školu, kvôli mojim spolužiakom.
,,Trochu sa zohriať a najesť." Vybuchla som do obrovského rehotu a on sa na mňa díval ako na blázna, ktorý patrí na špeciálne oddelenie.
,,Že zohriať! Chapeš ?!" Od smiechu som sa plesla po nohe.
,,Ty vnímaš všetko ako dvojzmysli, však?" Nadvihol jedno obočie. ,,Môžem ťa ubezpečiť, že tak som to nemyslel."
,,Ok, nebuď taká netykavka."
,,Nie som netykavka!" vybuchol a to dokazovalo pravý opak. Znova som si dala smiacie kolečko a on zazeracie.

Nakoniec sme zastavili pred malou kaviarňou, ktorá bola spravená z prízemného bytu.
Vošli sme do vnútra a tam ma oblialo teplo a vôňa všetkého možného.
Sadli sme si do rohu za stôl z tmavého dreva.
,,Ako to môžeš so mnou vydržať? Keby som bola na tvojom mieste, tak by som dotyčnej osobe radšej zavolala taxi. Som na teba hnusná, otravujem ťa a nemám pri sebe ani desať centov."
,,Vlastne neviem... Všetko, čo si povedala, aj v skutočnosti si. A k tomu si aj sarkastická a tvrdohlavá, ale niečo sa mi na tebe proste páči," zakončil to a mne sa do líc nahrnula červeň, rýchlo som na zakrytie utrúsila poznámku:
,,Takže páči, čooo ??"
,,Zas tie dvojzmysli?" pokrútil hlavou.
,,Ehm... Nieee, vôbec."
,,Počuj, ty si neuveriteľná, pred chvíľou si chcela skončiť na onom svete a teraz tu do mňa zapáraš. Pritom o mne vieš iba moje meno."
,,By si sa divil čo všetko o tebe viem."
,,Heej ? A čo také?"
,,Že máš tie najkrajšie oči na svete, máš fakt pekné auto, a si naprd lichotník."
,,To sa mi páčilo, hlavne o tých očiach," samoľúbo nimi zagúľaľ.
,,Ty si taký narcis!" šťuchla som ho do rebier.
,,Iba trochu, zdravé sebavedomie, narozdiel od teba," zapáral do mňa.

,,Mack?"
,,No?" páčilo sa mi, ako znie moje meno z jeho úst.

Takže druhá kapitola je na svete. :))Budem rada ak napíšete nejaký komentár, alebo dáte hviezdičku. Napíšte mi, či mám pokračovať:D (na obrázku je Mack)