KINGDOM COME

nie je to tak, ako sa zdá

Pustite si pesničku:)

Pohľad Mack :
Utiekla som.
Viacej sa tam nevrátim.
Nebudem sa zaoberať človekom, ktorý o mňa už nestojí.
Bola by som rada, keby sa dalo na niektoré spomienky proste stlačiť tlačidlo delete.

Utekala som bez cieľa. Čakala som, kde ma moje nohy zavedú.
A tie mi teda prichystali riadne prekvapenie.

Stúpla som na betónovú konštrukciu mosta.
Toho mosta, kde sa malo všetko skončiť, ale naopak, všetko začalo.

Sadla som si na kraj a nohy som spustila dole.
Lomcoval mnou adrenalín, ako keď ste na vrchole húsenkovej dráhy a idete sa spustiť dole.
Presne tak som sa cítila, pretože stačil jeden pomýlený pohyb ...

,,Ahoj," chytil ma niekto za plece a mnou myklo.
,,A- ahoj," vykoktala som, pretože som bola prekvapená, kto to je.
,,Som Andrew, volajú ma Drew."
,,Viem. Som Mack."

Bol to chalan z našej školy. Mal orieškové vlasy a hnedé oči. Vlastné bol skoro obyčajný, až na tú šibalskú iskru v očiach.

Prisadol a ku mne.

,,Čo tu robíš?"
,,Premýšľam."
,,Aha. Môžem tu chvíľu byť s tebou ?"
,,Jasné, ale prečo chceš márniť čas so mnou?" pozrela som nechápavo na neho.
,,Vieš,"zasmial sa, ,,v prvom ročníku na strednej, na valentína, si dostala ružu.Je tak?"
,,Áno. Myslela som si, že mi ju dala Vanessa, aby sa mi mohla vysmiať, že mi nikto nič nedal."
,,Dal som ti ju ja," začervenal sa a pozrel a mi do očí.

Nevedela som, prečo, by niekto zrovna MNE dal niečo na valentína. Celé dva roky so mnou nikto skoro nič neprehovoril a teraz sa dozviem toto.

Zostala som trápne ticho. Nevedela som, čo mu na to povedať.

,,Takže..." ozvala som sa po chvíli.
,,No teraz sa to zmenilo. Mám priateľku, ale teraz tu nebude tri týždne ."
,,Aha. Čo plánuješ?"
,,Nič, na čo teraz myslíš. Milujem ju nadovšetko. Keď som ťa už stretol, chcel som ti o tom povedať, a navrhnúť, či by sme neboli aspoň kamaráti."

Kamaráti? To sa akože díva na mňa. Neni náhodou niekto za mnou ?

,,To by bolo fajn," prikývla som.
,,Vieš, pretože vtedy som bol do teba po uši zamilovaný, ale ty si si ma ani nevšimla, tak som sa s tým časom zmieril... A tadá, spoznal so Lucy."
,,Musíš byť šťastný."
,,To aj som."

Ešte chvíľu sme sa dívali na rieku pod nami a potom navrhol:
,,Nešli by sme radšej niekam inam ? Vieš, ako kamaráti."
,,Dobre, ako kamaráti." Usmiala som sa a bola som šťastná, že s tých 7 miliárd ľudí sa nájde pár, čo ma pochopia.

Ahojte :) teraz som napísala takú dlhšiu kapitolu, ako minule, aby som vám to vynahradila. :D
Ďakujem za komenty a votes. Neviem či slovo ĎAKUJEM aj stačí. :3