KINGDOM COME

istota je istota

Pohľad Mack :

Keď som sa ráno zobudila, mal cezo mňa položenú ruku a chrápal mi do ucha.

Pomalyčky som vstala a zakrútil sa so mnou celý svet. Prišla som do kuchyne a naliala si plný pohár vody.

,,Mack?" započula som hlas z izby.

,,Áno?"

,,Nechoď prosím dnes do školy..."

,,V takom stave, v akom som, by som ani nešla,"prišla som k nemu , ,,ako ti je?"

,,Na hovno. Čo som vlastne včera robil potom ako sme z tadiaľ odišli? A kde mám auto? Do riti! Havaroval som?! Nemohla si mi povedať, že nemám opitý šoférovať?!"

,,Pokoj. Nič sa nestalo, išli sme taxíkom."

,,Aha."

Pohľad Colina :

Je pravda, že si z minulej noci nepamätám 20%. No tích ostatních 80% si pamätám až moc dobre. Viem o tom, ako sme spolu tancovali, dávali si preťeky, kto koľko vypije, a ako sa ma Mack pýtala na Vanessu. A ja debil ožratý, som jej to všetko povedal.

Teraz som na ňu hlavne naštvaný, pretože nevedela počkať kým jej to poviem dobrovoľne.

Obaja sme sa presunuli do kuchyne.

,,Dúfam, že som ti včera nepovedal nejakú blbosť," načal som tému a čakal ako odpovie. Šklblo jej kútikom, keby som nečakal nejakú zvláštnu reakciu ani by som si to nevšimol.

,,Nie," odpovedala nakoniec. Prečo sa mi nechce priznať?

,,Tak fajn, som rád," prikývla a usmiala sa. No nebol to ten úsmev, z ktorého som šťastný aj ja, bol to viac-menej taký smutný úsmev. Ako keď vám na pohrebe povedia, že všetko bude dobré.

,,Chceš počuť o Vanesse?" spýtal som sa a znovu čakal na reakciu.

,,Nie," nalievala si kávu do šálky a ani sa na mňa nepozrela.

,,Tak fajn," vydýchol som.

Pohľad Mack :

Nejako podozrivo sa ma na všetko vypytoval. Dúfam, že si to nepamätá. Strašne sa totiž hanbím, za to, čo som urobila. Keby sa dal vrátiť čas, tak to z neho radšej vypáčim za triezva, ako keď nie je pri vedomí.

,,Vieš, že nemusíme mať tajomstvá, však?" vyrušil ma pri rozmýšľaní.

,,Viem," prikývla som a ďalej som sa na neho nepozerala. Lebo keby som sa pozrela do tích tmavích očí, určite by som mu všetko vyklopila tu a teraz.

,,Pamätáš si niečo zo včerajšku?" spýtala som sa ho kontrolnú otázku. Len tak, pre istotu.

,,Nie. Prečo?"

,,Pýtam sa len tak."

Celé dopoludnie to bolo medzi nami veľmi napäté, akoby sme sa nepoznali. Nenačínala som nejaké vážne témy a on tiež nie. Bolo to naozaj veľmi divné a hlavne nepríjemné.

Pohľad Colina:

Keby sa priznala, všetko bude lepšie, ale ona je tvrdohlavá ako mulica. Ani za nič povedať pravdu.

Ahojte :)! Teraz som napísala takú kratšiu kapitolu . Dúfam, že nevadí.
Ďakujem za všetky komenty a VOTES.
Ešte by som vám chcela povedať, že som na mojom profile zverejnila správu o novom obale príbehu. Odpovedzte mi na ňu prosím buď do komentov, alebo pod ňu. :)