KINGDOM COME

welcome to real life

Pohľad Mack:
,,Ako to bude? Teraz je síce nedeľa, ale podľa toho, čo si mi vravela, tak chodíš do školy," pozrel sa na mňa podozrievavo.
Super. Úžas. Teraz príde na pretras môj dodrbaný život.
,,Ako asi ?! Vrátim sa tam," skríkla som. Sme spolu dva dni.
Dva dni sa cítim ako v raji. Konečne mám po dlhej dobe pocit, že ma má niekto rád.
A potom.
Bum! Škola.
Bum! Spolubývajuca.
Bum! Vitaj v realite.

,,Tak to neznelo moc nadšene."
,,Nehovor..."pozrela som sa z okna a založila si ruky na hrudi.
,,Kde chodíš na školu?"
,,John B. High school. Posledný ročník."
,,Ako som ja len rád, že to už mám za sebou. Ale ty by si mi mohla povedať, prečo tam vlastne nechceš ísť. Chápem je to ŠKOLA. No aj tak. Veď tak hrozné to byť nemôže. Určite tam máš aspoň jednu kamarátku."
,,Haahahaah," plesla som sa po nohe, ,, to bol dobrý vtip! Že kamarátku! Haha !" smiala som sa ako psychopat, ktorému je smiešne, že ho zatvoria do klietky.
,,Zasa zvrátený humor, však ?"
,,Tak trošku..." odula som pery.
,,Čo ti bolo také smiešne? Nehovor mi, že nemáš ani jednu priateľku."
,,Mám priateľku, ale musíš tomu slovu na začiatok pridať predponu -ne. Nepriateľku."
Nechápavo zdvihol jedno obočie.
,,Vaneskam. Moja tyranská spolubývajúca." Odstúpila som od okna a bola som od jeho tváre 30 centimetrov.
,,Nevieš si ani predstaviť, aké to je !" zasyčala som mu do tváre.
,,Celý deň po tebe pokrikujú na chodbe tie najhoršie nadávky, kvôli tomu, že si iný. Že nepiješ s nimi každý víkend. Že nefajčíš jednu cigaretu za druhou, že sa všetkého bojíš! Vieš, aké to je?
Ja ti to poviem, je to úplne na hovno," bodnem mu prstom do hrude a kúsok odstúpim.
,,Minulý rok sa to skončilo týmto," vyhrnula som si rukávy a ukázala mu krížom- krážom rozrezané zápästia. Nie tak ako majú ostatný ľudia narobené čiarky, jedna vedľa druhej. Ja som mala na zápästiach niečo ako milión krát preškrtnuté slovo.
On sa len ticho na ne pozeral a jediné, čo z neho vyšlo bolo: ,,preboha."
Pozrela som sa na neho zúfalím pohľadom. Už som to viac nevydržala a do mojich očí sa rynuli slzy.
,,Myslíš, že z toho mosta som chcela skočiť len tak ? Pre nič za nič!? Aby som bola zaujímavá!?" Rozhadzovala som rukami. Zrazu vo mne explodovali všetky emócie. Veci, ktoré som nikdy nikomu nepovedala.
,,Aké by to bolo zobudiť sa z odstrihnutými vlasmi? Alebo vyberať si mokré učebnice z tašky, tiež celej mokrej? Počuť o sebe, že si chudák, čo chce len zaujať modrými vlasmi?"

Na chvíľu zavládlo ticho.
Potom prišli na rad činy.
Colin ku mne prišiel a objal ma.

Pohľad Colina :
Netušil som, že sa takto cíti. Nevedel som, že niečo takéto ukrýva. Ako by som aj mohol, keď sme sa prakticky poznali iba deň a pol, ale zdalo sa mi, že do môjho života patrí už niekoľko rokov.

,,Prepáč, že som na teba tak tlačil. Naozaj." Pošúchal som ju po ramenách. A znova jej vytiahol rukávy.
Som taký debil.
Si.
Diki svedomie.
Nedalo sa to prehliadnuť. Tie jazvy boli tak zreteľné, že ma bolelo len sa na ne pozrieť.

Celá sa triasla a mne na tričko dopadali jej horúce slzy.

Ja si tu s ňou dva dni užívam a ona sa zatiaľ trápy. Som ten najhorší človek na svete. Ako som si to mohol nevšimnúť?!

Silnejšie som ju stisol.
,,To bude dobré," dal som jej pusu do vlasov.

,,Colin ?"
,,Hm?"
,,Nie je zvláštne, že sa poznáme iba pár dní a zdá sa mi to ako večnosť ?"
,,Presne tak sa cítim aj ja."
,,Prečo ma máš rád? Alebo inak povedané, prečo sa ku mne správaš tak, ako sa správaš. Veď si práve mohol počuť, že mňa nemá nikto rád. Som len duševne chorá a psychicky labilná osoba a zvráteným humorom," pozrela sa mi do očí.
,,To teda určite nie! Si nádherná, milá, a niekedy si myslím, že si múdrejšie než ja sám. A kto mi neverí stromy a laná existujú."

Ahojte :) ďalšia kapitolka na svete ( najdlhšia aká sa mi podarila) :)
Naozaj ďakujem za všetky hviezdičky, čítania a komenty. Keď som z príbehom začinala, myslela som si, že bude mať max 15 videní. :) a teraz 104 :)) ďakujeeeem.