KINGDOM COME

N.I.E.

Pohľad Mack:
,,Nemám tam ísť z tebou?'' spýtal sa ma Colin, keď som vystupovala z auta pred mojím internátom.
,,Nie,nie som malá, doteraz som to prežila."
,,Fajn, ale večer mi zavolaj, môžem ťa prísť vyzdvihnúť."
,,Dobre," povedala som mu a zatvorila som dvere na aute.

Tak a bola som tu. Zasa.

Predomnou sa týčila trojposchodová budova šedej farby.
Dievčenský internát. Hneď naproti nemu bol chlapčenský.
A na ľavo bola škola.

Vyviezla som sa na tretie poschodie a zabočila som do prava k izbe 178.

Bolo ešte len sedem ráno, škola sa začína až o pol deviatej.
Stihnem sa ešte prezliecť z Colinovho trička a naučiť sa biológiu.

Potichu som otvorila dvere, aby som nezobudila Vanessu.

Tá mrcha si sladko spinkala, no najradšej by som jej popriala všetky nočné mory.

Vyzula som si topánky a vyzliekla tričko.
Vanessa ticho zachrapkala. Vlastne keď spala, ani nevyzerala byť taká harpia, ako v skutočnosti je.

Otvorila som moju skrinku, ktorú som mala na svojej polovičke izby.

Všetky veci som tam mala pekne povešané, ako vždy. Síce ich bolo len zopár, ale viac mi aj tak netrebalo.

Vybrala som z tadiaľ čiernu blúzku a čierne džínsy.

Keď som ich zvesila, lapala som po dychu.
Obidve veci boli krížom krážom postrihané.
Blúzka mala dieru na chrbte a nohavice mali postrihané kolená.
Prehrnula som sa ostatními vecami. Tie na tom neboli o nič lepšie.
Rýchlo som chcela nájsť mamine, šaty, ktoré nosila ona, keď bola tak stará ako ja.
Boli obdobia, keď ešte na mňa rodičia mali čas.

Všetko som vyhádzala na zem. Ale nikde som ich ani za svet nevedela nájsť.

Vanessa, za všetko môže ona !

,,Vstávaj ty mrcha!" strhla som jej paplón a skoro som odpadla. Mala na sebe šaty, moje šaty!

,,Si normálna!?" skryvila obočie.
,,Áno, ale potom, čo teraz urobím ma zatvoria na psychiatriu!!"
Vrhla som sa na ňu a vlepila jej facku.
Chytila si líce a vystrašene sa na mňa pozrela.
,,Čo si to urobila?"
,,Nič, ale ľutujem, že som ti nedala silnejšiu," zvalila som sa na posteľ.

Nikdy som si k nej nič nedovolila. Dokonca aj keď mi vymenila ten šampón, jediné, na čo som sa zmohla bol plač a zavretie v kúpeľni.

,,Krava sprostá!"
,,Čo už..." mykla som plecami a usmiala sa na ňu.

Kde sa vo mne ta odvaha berie?

,,Vyzleč si tie šaty."
,,Cha. Snívaj s nami."
,,Povedala som. Vyzleč. Si. Tie. Šaty. Hneď! Alebo to vyriešim inak."
,,Prosím ťa. Škaredé kačiatko nabralo odvahu ? A kde ?
Vlastne kde si bola celý víkend ?"
,,U rodičov." Zaklamala som.
,,To vieš komu hovor, zlatko," zatiahla tým najodpormejším tónom a hodila na mňa psie oči.
,,Podľa mňa si bola z nejakým úbožiakom."

Ja jej vrazím ešte jednu !
Otočila som sa jej chrbtom a vybrala som sa k jej skrini.
Vyložila som z tadiaľ čierne tričko s nápisom Calvin Klein. Nepochybne originál.
Začala som si ho prirovnávať pred zrkadlom.

,,Myslím, že by mi celkom šlo."
,,Stálo viac než tvoje všetky handry dokopy !"
,,Keď mi nedáš šaty a z niekadiaľ mi nezoženieš nové oblečenie.
Tak si toto požičiam na telesnú. Aby bolo jasné."

Odula sa a vyzliekla si moje šaty.

Ostatné som od nej nečakala. Nechcela som, aby mi kúpila nové oblečenie.
To bol iba bonus. Mám na nové oblečenie, ale to čo urobila nebolo v poriadku.

Keď odišla do kúpeľne, ja som sa zrútila na zem.

Ako to tu prežijem? Tú facku mi len tak nedaruje.
Môžem sa pripraviť na psychický teror.

Keď vyšla z kúpeľne a vyzerala ešte viac umelo.
Mala vyžehlené vlasy. Kilo mejkapu a metrové mihalnice. Nechápem tých chalanom, ktorí sa za ňou bláznia.

Prešla okolo mňa, akoby som bola duch.
Až na koniec dodala: ,,Fíha, tebe to sebavedomie a odvaha dlho nevydržia."
Mala pravdu sedela som na posteli, po tvári mi tiekli slzy a rozmýšľala som nad tým, čo ma čaká.

Hi!!
Ďakujem za všetky hviezdičky:)
Zasa taká dlhšia kapitolka.
Dúfam, že sa páčila. :)