KINGDOM COME

nečakané

Pohľad Mackenzie:
Otočila som svoj pohľad ku dverám.
Stála tam Vanessa.
Rýchlo som zliezla z postele a Colin sa tiež postavil.

,,Presne ako som vravela," usmiala sa na nás. ,,Zahadzuješ sa obyčajným chudákom. Však Colin ?" Ukázala na neho prstom a on tam stál, akoby vrástol do zeme.
Nemo som na nich hľadela.

Z kadiaľ môže ona poznať jeho meno?! Čo ak spolu chodili ?! Fuj! Veď oni dvaja sú úplne odlišný.

On je milý, ona je harpia. On je normálny, ona je vyšinutá...

,,Poď, ideme Mack," potiahol ma ku dverám. Ja som schytila tašku a ochotne som odišla.

Myslím, že mi bude mať princ na bielom koni, čo vysvetľovať.

Nasadli sme do auta a až teraz som prehovorila.
,,Čo to malo znamenať?"
,,Čo myslíš?"
,,Nehraj sa na somára a nekaz mi predstavu o tvojej inteligencii, Colin. Ako vedela tvoje meno ?"
,,Noooo... Zrejme vyzerám ako typický Colin, vieš..." zahováral a mne ste mohli vidieť všetky navreté žili na krku.
,,Buď mi to povieš, alebo sa s tebou nebudem baviť," odula som sa a pozerala radšej von oknom.
,,Mack, nie sme v škôlke..." pohladil ma po ruke a ďalej sa venoval riadeniu.

Mne to nešlo z hlavy. Ako sa tí dvaja mohli poznať. Možno spolu fakt chodili... najhnusnejšia predstava.
Asi som moc paranoidná. Možno sa poznajú len z nejakej školskej akcie, aj keď Colin nechodil na túto školu, ale mohol chodiť na nejakú sesterskú školu.

,,Poviem ti to. Len nie teraz. Nekazme si deň. Dobre ?" ozval sa do ticha. Keby som v tej chvíli bola niekým iným, určite by som súhlasila, ale tá moja zvedavosť si nedala pokoja.

,,Mne tým deň nepokazíš."
,,Mack !" zazrel na mňa.
,,No čo!? Tá potvora mi zhrýza mozog!" Pozrela som na neho, akoby bol nechápavý a on na mňa zazrel ešte viac.
,,Okay, vzdávam sa. Nebudem sa už nič pýtať," zdvihla som ruky.

Keď sme boli na križovatke, odbočil doprava namiesto doľava.

,,Hej, kde ideme?"
,,Prekvapko." Hodil na mňa poker face a pokračoval v jazde.
,,Tým si to chceš u mňa vyžehliť?" nadvihla som jedno obočie.
,,Možno?"
,,Neodpovedaj mi otázkou!"
,,A ty môžeš?"
,,Ja môžem. Pretože ja som tvorená sarkazmom a uštipačnými otázkami."
,,Nehovor."
,,Heeeeej..." šťuchla som do neho.
,,Dobre, upokoj sa. Dýchaj..."
,,Vieš o tom, že keď toto niekomu povieš naštve sa ešte viac ?"
Radšej neodpovedal.

Nakoniec sme zastavili pred nákupným centrom.
,,Nevedela som o tebe, že si nákupná maniačka," podpichla som ho a zasmial sa. Hnedé vlasy sa mu zaleskli do zlata, keď ku mne otočil hlavu.
,,A ja som o tebe nevedel, že si taká hubatá. No. Počkať. To som vedel." Usmial sa a dal mi pusu na nos.

Vyliezli sme z auta.
,,Kam vlastne chceš ísť?" opýtala som sa ho.
,,Trošku sa vyblázniť."
,,Čo!?" teraz som bola nechápavá ja.
,,Uvidíš."
,,Wtf! Ty mi nikdy nemôžeš povedať kam ideme. Toto je pre mňa ako týranie. Predstav si, že ja som google a niečo neviem, vieš čo sa so mnou deje!?"
Rozosmial sa na plné kolo.
,,No poď ty môj google," potiahol ma za ruku do obchodného centra...

Tak predsa som napísala ďalšiu kapitolu skôr ako som čakala.

Neviete si ani predstaviť, ako ste ma potešili vašimi komentármi a všetkými VOTE.
Ďakujeeeeem :))
Keď mi prišlo toľko veľa notofikacii a uvidela som to neuveriteľné číslo zhliadnutí, skoro mi oči vypadli:))

P.S: dúfam, že sa vám táto kapitola bude páčiť. :)