♡Môj Motorkár♡✔

2.Prvá letná opekačka

6:00 Ráno
Zazvonil mi budík na mobile.
,,Ktorý idiot mi zapol budík."zakričala som.
,,Aha. Veď ja som si ho zabudla vypnuť."povedala som si sama pre seba. Zobrala som si mobil vypla budík a spala dalej.

10:15
Vastala som na to, že môj "milovaní" ocko a krsní kosú záhradu a upratujú altánok. Zišla som dole do kochyni. Krsna robila obed a ja som už na stole mala nachystané ranajky.

,,Kde je mamaka?"spýtala som sa a začala som jesť rožok s maslom a zo šunkou.

,,Išla so obchodu na nákup."povedala a varila dalej.

Ked som doranajkovala odniesla som tanier a išla som si upratať izbu. Prišla som do izby a zapípal mi mobil. Niekto mi poslal žiadost o priateľstvo na fb. Upratala som si ked mi niekto zaklopal na dvere.

,,Kto je?"zakričala som.

,,Sára."zakričala tieš.

Odomkla som dvere a vošla do izby. Sára si sadla na moju posteľ a začala kecat o tom Lukášovi ja som si zobrala mobil a išla som sa pozrieť kto mi poslal žiadosť. Neverila som Toten Lukáš, mi poslal žiadosť. Potvrdila som mu.

,,Haloo. Laura počúvaš ma?"kričala na mna Sára.

,,Čo-čo? Počúvam ťa."povedala som nervózne.

,,Čo máš v tom mobile take zauimavé?"spytala sa zvedavo.

,,Ále nič dôležité."a usmiala som sa na ňu.

****

15:45
Mamka povedala aby sme sa išli prezliecť lebo sa ide opekať. Klára sa opýtala či prídu aj naši nový susedia. Mamka s ockom sa pozreli na nu a povedali nech sa nechá prekvapiť!

,,No zbohom už zase prídu?"opýtala som sa mami keď sa Klára, Kika a Sára išli prezliecť.

,,No nezabije ta to."povedal ocko.

Išla som do izby ľahla som si do postele a nikto ma nezauímal.

O 15 minút neskôr
Na dvere mi zaklopal krsni. Vošiel a povedal:
,,Prečo neideš dole?"opýtal sa ma.

,,A prečo?"otočila som sa na druhý bok.

,,Poď dole lebo pride tvoja mamka a bude krik!"dopovedal a odišiel.

Ja som vstala z postele a išla som sa prezliecť. Obliekla som si modrofialové kraťasi, čierne tielkové tričko a čierne conversy. Zobrala som si mobil a išla som dole. Prišla som do záhrady a už sa grilovalo a opekalo naplno.
Sára už sedela pri Lukášovi a niečo mu kecala. Ja som si sadla ku Damianovi. Opekala som si špekačik a začala som sa rozpravať s Damianom o škole a o čím by chcel byt. Zjedla som špekáčik s chlebom a išla som do kuchyni po pivo pre Martina, ocka a krsného. Potom sme sa rozprávali s Damianom o všetkom.

21:30
Tak tajne som ušla lebo som chcela byť konečne sama a z Damianom som sa dohodla, že ked sa niekto na mna bude pýtať tak povie, že som si išla lahnuť. Pomalím krokom som išla na svoje obľubené miesto, na starý most. Sadla som som si a opár sekund mi zapipal mobil. Vybrala som si ho z vrecka a pozrela som, že niekto mi zapol data a napísal mi niekto na fb. Začudovala som sa kto mi môže písať. Pozrela som sa na mobil a neverila som, že mi napísal:

Toten Lukáš: kde si sa vyparila? :D

Lauren: a čo ta je do toho?

Toten Lukáš: chcem vediet, kde mám prist! :D

Lauren: ty nikam nechoď...ostam tam kde si ;)

Toten Lukáš: mna to tu už nebaví, stretneme sa na tom moste! ;)

Lauren: nie! Nechoď tu!!

Toten Lukáš: takže si tam...vedel som to! :D

Lauren: super :) ale chcem byt sama! ;)

Toten Lukáš: o 3 minút som tam ;) aspom sa zoznámim! :3

Lauren: ale ja sa zoznamovat nechcem!

Lauren: a za 3 minuty to nemáß šancu tu prísť! ;)

Doriti odhlásil sa! Vstala som a išla som pomalí preč aby som ho nestretla. Po dvoch minútach som počula motorku. Zastavila pri mne a ja som nechápajuc pozerala na neho. Dal si dole prilbu a povedal:

,,Kde si sa vybrala?"usmial sa.

,,Čo najdalej od teba."odpovedala som naštvane.

,,Čo keby sme uzavreli mier?"opytal sa zvedavo.

Pozrela som na neho a on ma na bok pošteklil.

,,Chceš sa povoziť?"opytal sa radostne.

Nevedela som čo mu mám povedať. Nikdy som sa nevozila na motorke a teraz ked mam príležitosť tak ju využijem. Aspon nebude kecať. Súhlasila som. Podal mi prilbu. Ja som si sadla na motorku dala som si prilbu a Lukáš zobral moje ruky a dal ich na jej bok.

,,Poriadne sa drž!"

Išli sme veľmi rýchlo poriadne som sa držala Lukáša. Bol to nadherný pocit. Ale začala mi byt už zima. Viezli sme sa tak dlho, že sme si neuvedomili koľko je hodín. Lukáš zastávil pred našou dedinou. Aby sa pozrel koľko je hodín. Bolo 23:30

,,Fiiiha ešte tak dlho som sa nevozil."a usmial sa na mna.

Pozrela som na mobil a skoro som odpadla.

,,Rýchlo ma odvez domov!"skrikla som na neho.

,,A čarovne slovičko?"s usmevom pozrel na mna.

,,Ani nahodou!"nazlostene som povedala.

,,Takže sa neponáhlaš."lišiacky sa usmial.

,,Joooj. Tak prosiiiim."povedala som.

Taak tu je dalšia čast. Dúfam, že sa vam pači....
Na obrazku je Laura.