♡Môj Motorkár♡✔

Prekvapenie

Z pohľadu Lukáša
,,Laura je u babky? Ale ja bez nej nevydržím!"povedal som si v hlave a vyšla mi slaza z oka.

,,Damian."vykrikol som.

,,On určite vie kde to je!"povedal som štastne. Vytočil som Damianové číslo a zavolal som mu.

,,Čawes braček. Ako sa máš?"povedal som pokojním hlasom.

,,Čaw? Dobre a ty?"opytal sa zvedavo.

,,Ujde to. Pomôžeš mi s niečim?"opýtal som sa s maličkou dušičkou.

,,Ach...O čo ide?"opytal sa.

,,Kde býva Laurina babka?"opytal som sa zvedavo.

                     ****

,,Super. Damián mi povedal adresu."a už som na ceste k Laure.

Z pohľadu Lauri
Sedela som na jednom móle pri jazierku. Sivka som priviazala o strom a ja som rozmýšľala o Lukášovi. Zrazu som započula zvuk motorky.

,,Čo?"povedala som nahlas neveriacky. Lukáš ma uvidel a prišiel ku mne. Sivko sa zľakol ale upokojil sa.

,,Ahoj."povedal Lukáš vysmiato a dal si dole prilbu.

,,Ty-ty-ty čo tu robiš?"opýtala som sa. A neverila som, že vidím Lukáša.

,,Prekvapenie."povedal a stále sa usmieval. Pozrela som sa na neho a usmiala som sa. Sadla som si na mólo a pozerala som do vody. Po chvíli si ku mne sadol.

,,Nad čím rozmýšlaš?"sadol si ku mne a opýtal sa.

,,Nad ničím."povedala som.

,,Ále povec. Vidím, že ta niečo trápi."povedal a objal ma.

,,Nič mi nieje."povedala som hnusne.

U babky doma
Lukáš odišiel domov  ja som išla k babke.

21:30
Ľahla som si do postele a písala som si z Lukášom.

,,Klop. Klop."povedala babka a vošla do izby.

,,Lauri pozri."povedala a ukázala mi malú šperkovničku z dreva a zo vzormi. (Fotka v médiach)

,,Jeej."povedala som štasnte.

,,To je pre teba, za dobré vysvedčenie."povedala babka a žmrkla na mňa.

,,Ďakujem ti babi."štastne som povedala a objala som ju.

,,Zamálo Lauri."povedala s úsmevom.

,,Ja som ju tieš dostala od svojej babky. A pozri ako stále pekné vyzerá."povedala babka s úsmevom a objala ma. Videla som na nej, že je štastná.

                     ****

,,Lauri? Mám ťa rád."povedal Lukáš a objal ma.

,,Aj ja ťa mam rada."povedala som mu a silno som ho objala.

,,Ale ja-ja-ja ťa lúbim."dopovedal a pobozkal ma.

,,Laurii. Vstávaj! Počuješ? Vstávaj!"budila ma babka.

,,Čo-čo sa deje?"vyskočila som vystrašene z postele.

,,Prišli ti rodičia."povedala a odyšla.

,,Počkať! To bol len sen?"povedala som si potichu.

,,Takže ma Lukáš naozaj nepobozkal."povedala som si potichu smutne.

Obliekla som si červené kratasi a biele tielkové tričko. A išla som do kuchyni ku rodičom.

,,Ahoj naša stratena dcéra."povedal oco zo smiechom.

,,Ahoj."pozdravila som ich. Sadla som si na stoličku a začala som piť čaj, ktorý mi spravila babka.

,,Chod si po veci ideme."

,,A kde ideme?"opýtala som sa zvedavo.

,,Uvidíš."povedal ocko a išiel do auta. Išla som si po veci a skoro som zabudla tú šperkovničku, čo mi včera dala babka. Dala som si ju do tašky, rozlúčila som sa z babkou a sľúbila som jej, že ešte niekedy prídem.

V aute
,,Už mi niekto povie kde ideme?"povedala som naštvane.

,,No dobre ideme s Lukášovimi rodičmi a s Lukášom na....