Summer Texting SK (Texting story)

14. Kapitola

Dnes sme sa chystali von bez Gab. Včera to zjavne tak prehnala, že ju mamka odmieta pustiť von. Možno by aj ona potrebovala podobného ochrancu akým je Pedro.

Claire by tam však mala byť. Dylan sa rozhodol, že prvý dobrodružný výlet bude bez jeho sestry, no zato pôjde zjavne polovica hokejového družstva. Celý deň ma bolela hlava a odkedy viem, že dnes idem von s Dylanom som sa musela psychicky pripravovať aj na to, že sa okolo neho bude obkrúcať Nicole.

„Mami idem von," zakričala som, keď som schádzala dole po schodoch.

„Druhý večer za sebou?" vykukla prekvapene z kuchyne.

„Áno, uvedomila som si, že by som sa mala viac socializovať. Najmä teraz, keď som ešte mladá, spoznávať ľudí a baviť sa, veď vieš," prešla som ku nej do kuchyne a sadla som si za kuchynský ostrovček. Mobil som si vyložila na pult a čakala som, kedy sa mi niekto ozve, že je pred mojím domom.

„Kde sa v tebe zobralo toľko múdrych slov?" opýtala sa prekvapene, no svoju pozornosť aj naďalej venovala cestu, ktoré pripravovala. Chcela som jej odvetiť, že to bude pravdepodobne tým alkoholom, ale ostala som ticho. Toto mamka nemusí vedieť.

„Ja ti neviem. Uvedomila som si to včera, dobre som sa bavila s babami," odvetila som a naozaj som si dávala pozor na to, čo vlastne hovorím.

„A s chalanmi," dodala.

„Čo?" prekvapene som sa na ňu pozrela.

„Včera ťa priviezol nejaký chalan."

„Čože ty si ho videla?"

„Nie nevidela, ale počula. Je zlaté, že sa o teba tak postaral. Kto to bol? Nejaký nový kamarát?"

„Nie to bol Nick," zaklamala som.

„A nechodí on náhodou s Claire?"

„Mami, on ma doviezol len domov, Claire bola celý čas v aute," začínala som sa cítiť čoraz horšie. Jednak kvôli tomu, že klamem a na druhej strane bolo ťažké si niečo vymyslieť, keď som si sama nič nepamätala.

„A dnes ideš s kým von?" jej menší výsluch pokračoval a teraz. Keď už začal, nemožno ho predčasne ukončiť.

„S Dylanom, Claire a pár ďalšími ľuďmi."

„Udobrili ste sa s Dylanom?" teraz zdvihla svoj pohľad od cesta a prekvapene sa na mňa zahľadela.

„Áno, porozprávali sme sa na tom výlete," mamka bola veľký fanúšik Dylana. Vždy keď k nám prišiel doniesol so sebou čerešňovú bonboniéru, ktorú moja mamka miluje. Dylan vedel, že ju miluje, preto ju vždy nosil.

„To je úžasné zlatko. Keď sa vrátime z dovolenky, mohla by si ho zavolať na grilovačku," usmiala sa milo.

„Ja ešte neviem, či sme až na takej úrovni. Počkaj my ideme na dovolenku?" chcela som ju zastaviť. Bála som sa, že aj keby som ho pozvala na grilovačku, prišiel by aj s Nicole. Bolo by to divné.

„Asi som práve prezradila niečo, čo som nemala."

„Na akú dovolenku ideme? Kedy odchádzame?" prekvapilo ma to. Na dovolenke sme naposledy boli asi sedem rokov dozadu, keď nebola na svete ešte ani Magnólia.

„Nehovor ockovi, že som ti to povedala. Chcel, ti to povedať až v pondelok, no nejako som sa prekecla," zatvárila sa nevinne, no ja som vedela, že mamka vie udržať len málo tajomstiev.

„Ale kam ideme? Ideme do Európy? Na ako dlho? Dúfam, že aspoň na celé prázdniny. Toto budú najlepšie prázdniny môjho života," bola som z toho taká nadšená. Na jednu stranu preto, že konečne pôjdem niekde s rodičmi po takej dlhej dobe. Na druhú stranu som zabila dve muchy jednou ranou, pretože nebudem musieť chodiť na tie výlety s Dylanom a Nicole.