Summer Texting SK (Texting story)

16. Kapitola

Pri Colovom dome zastavil a bez nejakých extra rečí sme sa s ním rozlúčili. Nikto z nás nebol veľmi výrečný po tom, čo sa náš večer skončil predčasne. Prešiel pár domov a hneď zastavil pred tým mojim.

„Mrzí ma to Sam. Mal som dnes večer ešte plány. Neodfotili sme sa ani v tej fotobúdke, ako sme chceli," povedal to zrazu tak previnilo, až mi dnešného večera prišlo ľúto.

„To je v pohode, nič si z toho nerob. Dylan, chceš ísť ešte na chvíľu k nám?" opýtala som sa zrazu. Vôbec som to neplánovala, ale nechcela som ho nechať ísť teraz domov. Ešte nie.

„Nebudú tvoji rodičia už spať?" opýtal sa neisto.

„Nie, ako vidíš, ešte sa svieti. Možno tak Magnólia, no oni budú ešte určite hore. Poď ešte na chvíľu k nám. Aspoň sa umyješ a dám ti aj niečo na prezlečenie, ak teda chceš," navrhla som mu a po menšom zaváhaní napokon pritakal. Vystúpili sme, no predtým než sa vybral za mnou ku vchodovým dverám prešiel ku kufru, odkiaľ vybral aj čisté tričko.

„Vydesím tvojich rodičov k smrti a pre tvoju mamku nemám ani darček," začal, keď sme už stáli na verande.

„Neboj sa. Vysvetlím im to a moji rodičia budú radi, že ťa vidia aj bez tej čokolády," otvorila som dvere a vstúpila do vnútra. Do nosa mi vrazila sladká chuť pečených buchiet, ktoré mamka chystá na jej zajtrajšiu akciu.

„Ahojte," povedala som.

„Ahoj, nie si doma nejako skoro? Stalo sa niečo?" zakričala mamka z kuchyne.

„Vlastne áno, niečo sa naozaj stalo, ale nezľakni sa. Mám tu návštevu," povedala som a tajne som dúfala, že mamka nebude šalieť kvôli toľkej krvi.

„Dobrý večer pani C.," pozdravil sa Dylan, na čo sa mamka objavila vo dverách do kuchyne. Keď uvidela Dylanov vzhľad, zalapala po dychu.

„Nie je to také hrozné ako to vyzerá," uistila som ju.

„Čo sa stalo?" opýtala sa.

„Pravdepodobne mi len praskla nejaká cievka v nose. Naozaj to nie je také zlé, ako to vyzerá," pritakal.

„Ja som chcela, aby sa u nás umyl a aby nevystrašil svoju mamku," povedala som, na čo mamka prikývla.

„Mám ti niečo doniesť Dylan? Napríklad nejaké tričko alebo niečo podobné?" Dylan záporne pokrútil hlavou a vystrčil ruku s tričkom, ktoré si vytiahol z auta. Vyzuli sme sa a potom som kývla hlavou smerom ku schodom. On prešiel rovno do kúpeľne, zatiaľ čo ja som si najprv hodila plyšáka a kabelku na posteľ a potom som sa vybrala do kúpeľne za ním.

„Môžem vojsť?" zaklopala som jemne na dvere.

„Jasné," ozvalo sa tlmene. Mierne som poodchýlila dvere a pretisla sa cez medzeru do kúpeľne. Zo skrinky pri dverách som vybrala ručník a položila som ho na linku hneď vedľa Dylana. Ten už stál pri umývadle bez trička a snažil sa zmyť všetku krv zo svojej tváre.

„Donesiem ti ešte niečo?" opýtala som sa.

„Nie, ďakujem, toto stačí," povedal, kým si opakovane pretieral miesta, kde ostala zaschnutá krv.

„Chceš aby som tu ostala, keby si náhodou potreboval s niečím pomôcť, alebo mám odísť?"

„Ja nie som malomocný, nepotrebujem pomoc," opäť mal ten ostrý tón, ktorý sa mi vôbec nepáčil. Ostala som ticho, prešla som ku dverám a keď som už mala dvere na kľučke zastavil ma.

„Prepáč. Nechoď, prosím ostaň," sadla som si teda na okraj vane. Nie je to práve najpohodlnejšie miesto na sedenie, ale celkovo mi prišlo nepohodlné sedieť v tej miestnosti po tom, čo mal opäť ten ostrý tón.