Summer Texting SK (Texting story)

20. Kapitola

Nasledujúce ráno som bola taká roztržitá a nervózna z nadchádzajúceho stretnutia, že som už v skorých ranných hodinách pochodovala po hotelovej izbe. Kontrolovala som hodiny a fantazírovala som, ako to asi bude prebiehať. Koho z mojich spolužiakov vlastne dnes uvidím. Tešila som sa na to, pretože konverzácie s ním zaplnili všetok môj voľný čas a ja som vďaka tomu o to menej zaoberala Dylanom, alebo v poslednom čase aj Benom. Možno potrebujem jednu veľmi dlhú pauzu od všetkých chalanov, pretože ich je v poslednom čase nejak veľa naraz.

„Ahoj zlatko, prišli sme ťa... ou, ty si už hore, to je super. Tak počkaj, oblečieme sa a pôjdeme spoločne na raňajky," usmiala sa na mňa mamka a vrátila sa späť do hlavnej izby.

„Jasné," opäť som skontrolovala svoj čas. Bolo pár minút po ôsmej a ja som bola hore už od pol šiestej. Nedokázala som sa sústrediť, ani len na knihu, ktorú som si so sebou doniesla na pláž. Chvíľu som len tak ležala a pozerala sa do žiarivo bieleho stropu. Potom som vstala a už sa nezastavila. Musela som so sebou niečo robiť, inak by som sa asi zbláznila. Za ten čas som sa obliekla, umyla, poprechádzala sa po izbe. Na chvíľu som si opäť sadla a kontrolovala staré správy, či je to stretnutie naozaj realitou. Potom som sa presunula z postele ku oknu a pozerala som sa cezeň.

Sam¿?: Dnes sa prvýkrát stretnem s banánovým kráľom.

Napísala som to do skupiny, no ani Gab ani Claire neboli pripojené. Keď mi mamka zaklopala na dvere, vedela som, že je najvyšší čas ísť na raňajky.

„Dobré ráno oco, ahoj Mag," pozdravila som sa im s úsmevom na perách.

„Počul som, že si bola už hore, nie si chorá?" vtipkoval otec.

„Nie, len som nemohla zaspať. Až príliš sa mi tu páči a chcem vidieť čo najviac z ostrova," zaklamala som.

„Kam chcete ísť dnes?" opýtal sa otec a preskakoval pohľadom zo mňa na mamu.

„Na pláž?" načala som nesmelo. Včera sme sa boli prejsť po ostrove, videli sme všetky tie mohutné útesy, ktoré sú v okolí nášho hotela. Našli sme potraviny a pár ďalších podnikov a v jednom stánku pri ceste sme dokonca dostali aj tie kvetinové venčeky. Magnólia šla s tým svojím aj na dnešné raňajky, taká bola z toho nadšená.

„Môžeme dnes len oddychovať na pláži a zajtra sa môžeme ísť pozrieť na tie vodopády, ktoré sme minule nestihli," navrhla mamka a ja mňa to neskutočne potešilo. Chcela som ich vidieť už keď sme tu boli na dovolenke prvýkrát. V deň kedy sme sa tam chceli vydať, začalo pršať a ja som bola vtedy neskutočne sklamaná.

„Ja s týmto plánom súhlasím," usmiala som sa.

„Tak teda poďme na raňajky," kývol otec dopredu.

„Sam, môžem ťa poprosiť o jednu láskavosť?" pošepkal mi otec do ucha, keď sme naberali raňajky pre mamu a Mag, ktoré nám obsadili stôl. Otočila som sa na neho s otázkou v očiach.

„Chcem tvoju mamu zobrať dnes na večeru do reštaurácie, prosím postrážila by si dnes večer Magnóliu?"

„Čože? Dnes? Musí to byť práve dnes?" pozerala som na neho prekvapene a stres nado mnou začínal preberať plnú kontrolu.

„Áno, už mám rezerváciu," odvetil.

„Och, keď ja sa mám dnes stretnúť s jedným chalanom," odvetila som rýchlo a možno som to nemala robiť, pretože sa na mňa otec pozrel tým najviac šokovaným výrazom, aký som kedy videla.

„S akým chalanom? Ty odtiaľ poznáš nejakého chalana?" opýtal sa.

„Nie. Je tu aj jeden môj spolužiak a tak sme si povedali, že sa stretneme dnes večer a pôjdeme sa prejsť," priznala som sa.