Summer Texting SK (Texting story)

3. Kapitola

Ak by som si pustila aj doma hudbu tak nahlas, susedia by na mňa o takom čase určite zavolali policajtov. Učitelia nám dovolili trošku sa odviazať, pretože sme tam boli ako jediní a nemali sme koho rušiť. Dohliadali ako diví, aby sa nikde nevyskytlo pivo, ani iný druh alkoholu alebo omamných látok. Ľudia sa aj napriek tomu bavili. Tancovali na pesničky, ktoré sú hitmi tohto leta, rozprávali sa, utužovali vzťahy, iní hrali rôzne skupinové hry, ktoré mali rozložené na schodoch, pred vchodom do chatky.

Dievčatá som stratila z dohľadu pred pár minútami. Claire sa pravdepodobne niekam zašila s Nickom. Gab bude buď pri jednej zo skupiniek, ktoré hrajú hry, ale vôbec by som sa nečudovala ani, keby bola na toalete a ochutnávala dobrý matroš.

Zamierila som ku východu, rozhodla som sa vrátiť do chatky, kde sme ubytované s dievčatami. Nechcela som tam ostať sama, nevidela som ani nikoho, ku komu by som sa chcela pripojiť. Prišlo mi lepšie jednoducho zaliezť na izbu, pustiť si hudbu a niečo si prečítať na Wattpade.

Nejakým spôsobom sa mi podarilo preskočiť spolužiakov, ktorí hrali na schodoch karty a pomalým krokom som sa vydala ku chatke. Zhlboka som sa nadýchla čerstvého vzduchu. Aj napriek noci, bolo stále teplo. Dokonca by som povedala, že dusno, svieži závan vetra to však trochu vyvažoval.

Spoza chrbta som zrazu začula tiché kroky. Prudko som sa otočila, aby som zistila, kto ma prenasleduje. Na moje zdesenie za mnou kráčal práve Dylan. Vidím to tak, že by som sa mu nevyhla, ani keby som okamžite skočila do kríkov, ktoré boli odo mňa vzdialené asi meter. Šiel za mnou zámerne.

„Dylan?" opýtala som sa prekvapená.

„Ahoj Sam," pokúsil sa o úsmev, ktorý som zahliadla vďaka svetlu, ktoré prenikalo z okien chatky, kde bola párty.

„Ty ma prenasleduješ?" opýtala som sa na rovinu.

„Nie, to by som si nedovolil," začal najprv, na čo som ja zdvihla podozrievavo jedno obočie. Nechcelo sa mi nejako veriť tomu, čo hovoril: „tak dobré, odhalila si ma, áno sledoval som ťa, pretože sme sa dlho nerozprávali a chcel som sa s tebou porozprávať. Si moja kamarátka a chýbaš mi."

„Eh, neviem čo ti mám na to povedať," bola som zmätená z jeho vyznania. Dojatá? Prekvapená? Určite áno, no miešali sa vo mne aj ďalšie pocity, ktorými som si nebola istá.

„Nemôžem ťa donútiť k tomu, aby si si ma chcela vypočuť, jedine ak to chceš ty," zatváril sa trošku hanblivo, akoby sa bál mojej odpovede, akoby na tom aj záležalo.

„Tak spusť," vzdychla som po chvíli.

„Prejdeme sa trošku? Môžeme sa rozprávať cestou," navrhol.

„Ale nechceš sa prejsť len preto, aby si ma mohol zabiť niekde ďaleko od ľudí?" opýtala som sa nedôverčivo.

„Akoby si ma nepoznala. Som taký očarujúci, že ak by som to chcel urobiť, mohol by som to urobiť priamo pred všetkými a aj tak by mi určite všetci odpustili," uškrnul sa, myklo mi kútikmi úst, typický Dylan.

„Neodpustili by ti všetci. Zase si nebuď sám sebou taký istý, ale jasné, môžeme sa prejsť," prikývla som nakoniec.

„Jasné zabudol som na Gab a Claire," presne na tie dve som práve myslela a dúfala som, že sa z čista jasna zrazu objavia priamo pred nami. Kde sú práve teraz, keď sa skutočne potrebujem dostať z tejto kaše?

„Prečo je to zrazu iné?" opýtal sa nečakane, ten chalan vôbec nechodí okolo horúcej kaše.

„Čo je iné?" opýtala som sa vyhýbavo. Vedela som o čom hovorí, ale snažila som sa získať čo najviac času, aby som vymyslela odpoveď, ktorá bude mať hlavu aj pätu a nikomu neublíži.