Summer Texting SK (Texting story)

6. Kapitola

Svoj mobil som vypla a chvíľu na to som nejakým zázrakom aj zaspala. Gab ma jemne zobudila keď sme prichádzali do mesta. Bola som vďačná, že to urobila ešte predtým, ako sme zastavili pred školou. Nechcela som vyliezať z autobusu ako pokazená haraburda. Vonku sa začínalo stmievať a ja som sa tešila domov na sprchu a svoju posteľ.

Po tom čo sme dorazili nám učitelia jednoducho popriali dobrú noc a nechali nás ísť svojou cestou.

Ja som sa postavila priamo pred vchod do školy a čakala som na to, kedy sa objaví auto s rodičmi, s Gab a Claire som sa rozlúčila len čo sme dorazili. Claire šla na aute s Nickom. Gab zas prišiel pomôcť jej brat, domov šli pešo, pretože bývajú doslova asi dve ulice od školy. Mne neostávalo nič iné len čakať, nakoľko bývam pomaly na druhom konci mesta.

Pozerala som sa do mobilu a kontrolovala notifikácie, no žiadna správa od rodičov, že sú na ceste zatiaľ neprišla. Začínala som pociťovať mierne obavy z toho, či na mňa náhodou nezabudli.

„Ahoj Sam," len čo som začula tenký hlások ktorý ma oslovil, vedela som, že to nebude nič príjemné. Pozrela som na osobu, ktorá kráčala smerom ku mne.

„Ahoj Nicole," odzdravila som sa, no môj hlas znel neisto.

„Tak rada ťa spoznávam aj osobne, Dylan mi o tebe toľko povedal, som naozaj rada, že ste sa udobrili" začala s tým svojím sebavedomým úsmevom, bola tesne pri mne.

Nečakane ma objala.

„Som taká rada, že ste sa udobrili," povedala nahlas, no potom nečakane stíšila svoj hlas a nasledujúcu vetu pošepkala tónom, ktorý vytváral zimomriavky na mojom tele: „teraz tu platia moje pravidlá, takže sa o nič nepokúšaj."

„Som naozaj rada, že sa k nám pridáš na výlety, ktoré plánujeme. Dylan mi o minulom lete toľko rozprával," vrátila sa opäť k pôvodnej hlasitosti a ja som tam stála ako obarená, ale zároveň udivená z celého toho divadla, ktoré práve predviedla, tak dokonalo, ako by to nedokázali ani niektorí herci.

Nevedela som čo mám povedať, stála som tam len tak ticho bez slova a Nicole nepotrebovala viac. Vedela, že som to veľmi dobre pochopila.

„Tak teda vidíme sa," povedala napokon, zvŕtla sa a odkráčala preč.

A ja som sa pozerala za ňou až kým nenastúpila do auta a môj mozog stále nechcel plne prijať, čo sa práve stalo. Pozrela som sa do mobilu, rozhodnutá zavolať otcovi, chcela som sa odtiaľto čo najskôr dostať. Namiesto toho som si našla správu od mamky.

Budeme trošku meškať. Napíšem, keď vyrazíme.

Z parkoviska práve vychádzalo ďalšie auto, ešte predtým, než sa rozbehlo z areálu školy zastavilo priamo predo mnou a ja som ustúpila dozadu.

„Ahoj Sam potrebuješ odvoz?" opýtal sa ma cez otvorené okienko Cole. Pozrela som sa na mobil, no od mamky už ďalšia správa neprišla, tak som rýchlo prikývla.

„Otvoril som ti kufor, daj si tam batožinu a naskoč ku mne dopredu," usmial sa a ja som bez slova poslúchla.

„Fakt ti to nevadí?" opýtala som sa po tom, čo som nastúpila k nemu.

„Nie, veď bývame na tej istej ulici."

„Fakt? To som si nikdy neuvedomila."

„Pekné susedky si všímam," usmial sa a ja som zvráštila nos nezvyknutá na takéto lichôtky.

Ešte predtým než vôbec opustil areál školy som napísala mamke, aby nechodili, pretože mám odvoz.

„Nicole je veľmi príjemné dievča čo?" opýtal sa ma po chvíli a ja som sa na neho zarazene pozrela.

„Čo?"

„Videl som, ako sa spolu rozprávate. Pred Dylanom chodila aj s mojím bratom, takže viem s istotou povedať, že nech ti hovorila čokoľvek, určite to bolo veľmi príjemné," povedal ironicky a ja som sa uvoľnila. Našla som v ňom celkom zvláštneho spojenca.

„Je taká prijemná, až z nej mám zimomriavky. Také dievčatá dosiahnu v živote všetko, na čo len pomyslia," konštatovala som chladne.

„Pre väčšinu chalanov je to kus, ale len málokto vie, čo sa skutočne skrýva pod jej povrchom."

„Neviem či chcem vedieť, ako si sa to dozvedel práve ty," pozrela som sa na jeho profil tváre. Ostré lícne kosti, úzke pery a trošku zahnutý nos, ktorý mal pravdepodobne predtým zlomený kvôli hokeju. Jeho pehy na líčkach boli teraz len miestami viditeľné tmavé fliačky a jeho svetlé vlasy boli v svetle pouličných lámp takmer hnedé.

„Naozaj to nechceš vedieť," súhlasil.

„Ja len nechápem, prečo má potrebu so mnou niečo riešiť. Veď som jej nič neurobila."

„Neurobila si nič, ale cíti sa ohrozená. Pravdepodobne jej niekto zreferoval, že sme sa dnes bavili na pláži, alebo vás niekto včera videl, keď ste si to celé vysvetľovali medzi sebou. Mohol jej to dokonca povedať aj on sám," to ma vyľakalo, dúfam, že nevideli to včerajšie objatie, bolo to len medzi mnou a Dylanom, nechcela som žiadnu tretiu osobu.

„On vám hovoril o včerajšku?" opýtala som sa neisto.

„Len to okrajovo spomenul, ale vyzeral byť od radosti celý bez seba, že ste sa konečne o všetkom otvorene porozprávali. Tomu chalanovi na tebe strašne záleží. Nemala by si to s ním vzdávať, len kvôli tomu, že si našiel blbú frajerku, tá tu nemusí byť večne," pozrel na mňa, žmurkol a svoj pohľad vrátil späť na cestu. Jeho slová ma naplnili nádejou, možno im povedal niečo viac a teraz sa mi to Cole snaží naznačiť.

„Aj tak sa teraz budem držať radšej stranou, nechcem s ňou mať problémy," povedala som napokon a zvyšok cesty prebehol pomerne v tichosti. Keď ma doviezol pred môj dom, rozlúčili sme sa, vytiahla som kufor, cez otvorené okienko som mu ešte raz poďakovala a konečne som prišla domov. 

****

Wazuuup,

dnes len taká kratšia časť a dokonca aj bez textingu, ale verím, že sa vám páčila. Úprimná otázka na čitateľov, čo si myslíte o Nicole? Bola už viackrát spomenutá od začiatku, ale až teraz ukázala skutočnú tvár a zaujíma ma, čo si o tejto postave myslíte. Veľmi pekne vám ďakujem za čítanie. 

Zatiaľ BYE!