Protector

7

Zase ten sprotý budík. No dobre tak dnes aspoň zvoní ale aj tak. Celú noc som kvôli tomu narcistickému egoistovi s úžasnými perami nespala. Celý večer, nie teda celú noc som nad tým rozmýšľala. Pamätám si, že mi včera Debb hovorila, že jej v tedy ešte neznámy brat, má frajerku. Podla Debbiinho opisu je to presne jedna z tých umelých plastových kravičiek, ktoré si myslia, že sú najlepšie. Už by bolo na čase keby ich niekto vyviedol z tohto omylu. Parker ma včera odprevadil až k domu a -teraz sa znovu podržte- celý čas mal ruku na mojom páse. Nebolo to také to matie ruky na páse pri pároch, ale také provokatívne. Ja som mu ju každých desať sekúnd dávala dole, no on to nevzdával. Nakoniec som to teda vzdala ja. Nechápala som prečo bozkáva mňa keď má frajerku. Ako dobre asi ma chcel vyprovokovať, ale aj tak. A najhoršie bolo, že skončil iba s jednou fackou. No vážne. Ja som ho za ten bozk neprefackala. Asi som nerozmýšľala. Mama doma hneď robila haló z mojej hlavy, ako ja som jej to hovoriť nechcela ale keď som prišla domov trošku sa mi tá hlava zakrútila. Ale o Parkerovi som sa nezmienila. No vážne! Ja mám asi fakt niečo s tou hlavou. Alebo máte niekto iné vysvetlenie? Nie? Tak vidíte. Ale najdivnejšia vec, mama mi povedala, že dnes nemusím ísť do školy a ja som povedala, že chcem. Ísť. Do. Školy. Áno ja Olívia Stars, človek, ktorý neznáša školu dobrovoľne povedal, že tam pôjde. Fajn. Niečo nie je s mojou hlavou v poriadku. Volajte záchranku!

,,Liv..A už si hore." Zasekol sa vo dverách Nate. Stála som pred skriňou iba v čiernych kraťosoch a podprsenke. Ako ja nemám problém byť pri rodine aj nahá, veď čo všetci ma prebalovali, ale zrovna dnes mi to bolo nepríjemné. Vážne volajte 112 (Zabudla som to číslo v zahraničí a som moc lenivá na to, aby som ho išla hľadať tak sorrko) ja nie som v poriadku.

,,No hej. Čo chceš?" Povedala som a obliekla si, neuveríte ale biele tielko. Bože ja ich tak milujem.

,,Iba som chcel skontrolovať či si dne vstala. A mama sa pýta či teda nechceš zostať doma." Povedal pri čom sa opieral o rám dvier.

,,Nie. Som v pohode. Myslím." Hovorila som keď som prechádzala okolo neho do kúpelky. Tam som si učesala vlasy, ktoré zostali rozpustené a na oči si dala špirálu. V jednoduchosti je krása, nie? Boože mne už fakt šibe.

,,Fajn." Povedal a odišiel. Ja som išla do kuchyne a vzala si jablko. Sadla som si na stoličku a čakala kým sa Nateovi uráči prísť dole.

,,Dobre ideme?" Spýtal sa Nate, keď sa mu uráčilo prísť dole, čo mu mimochodom trvalo desať minút. Pche. A že ženám to trvá. To určite.

,,Jasné." Povedala som a išla sa obuť. Cesta autom trvala oveľa kratšie ako inokedy, čo bolo divné, ale asi to bolo spôsobené tým, že som sa stále rozprávala s Nateom. Vystúpila som na preplnenom parkovisku a ani nečakala na Natea a rovno išla do jedného z blokov. Bolo okolo neho veľa ľudí, tak prečo som si ja musela všimnúť iba Jeho? Jeho krásne modré oči, rúžovkasté...STOP! On si ma zatiaľ nevšimol takže je to fajn. Bože teraz rozprávam ako keby to bol nejaký sériový vrah, ktorý sa ma chystá zabiť. Hneď ako som prekročila prah školy, pocítila som sa boku(Chápete, že?) dotyk. Obzrela som sa a pri tom dávala ruku z môjho boku dole. Samozrejme, že za mnou stál Parker. Ako inak, že? Nechápem ako sa sem tak rýchlo dostal. Veď teraz bol..tam..a teraz ju..tu.

,,Čo chceš. A daj si tú paprču preč. Kto vie čo si s ňou robil." Odfrkla som a pridala do kroku. Jeho to však neodradilo a znovu ma chytil. Ja som mu tú ruku dala znovu dole.

,,Nedám. Všetci vedia, že sa ti to páči." Zachechtol sa a znova ma chytil, no tento krát si ma pritiahol k sebe. Naozaj. Keby som bola ten divný chalan stojaci oproti nám myslela by som si, že sme pár. No určite. Ja a on? Nikdy. Pche.

,,Zaujímavé, že ja o tom neviem." Povedala som a odsotila ho od seba. Tie premachlené 'princess' pi mne hádzali vražedné pohľady. Ako nechápem. Ja nemám oňho najmenší záujem takže nech si ho kľudne vezmú. To on sa lepí na MŇA nie ja NAŇHO.

,,Časom zistíš." Povedal, dal mi pusu na líce a odišiel. Prekrútila som očami a nech som mala akékoľvek nutkanie zotrieť si odtlačok jeho mäkkých a teplých pier z môjho líca dole, nespravila som to. Pri skrinke ku mne dobehla Debbie a spolu sme išli do triedy.

,,Prečo ťa všetci vraždia pohľadom?" Povedala Debbie a porozhliadla sa okolo seba.

,,Lebo tvoj brat je magor." Zasmiala som sa.

,,Počkať čo? Čo máš s Lukasom?" Povedala a pozrela sa mi do očí. Bolo vidieť, že toto ju zaskočilo.

,,Ja s ním nič, ale neviem čo má on so mnou." zasmiala som sa. Debbie na mňa hodina divný pohľad takže som jej povedala čo sa stalo. Od bitky na chodbe, cez pusu u nás už po pusu na líčko. Všetko pozorne počúvala a niekedy sa aj zasmiala.

,,Takže si to ty." Povedala nakoniec vážne. Fajn bojím sa. Veď má pohľad vraha.

,,Čo som ja?" Nechápala som.

,,Hm? ále nič. Poďme radšej." Povedala a znovu sme kráčali do učebne biológie. Sadli sme si do zadnej lavice a rozprávali sa, no profesor si zmyslel, že chce kecať on a my máme byť ticho. Nevychovanec.

,,Fajn. Rozdelím vás do dvojíc a budete mať týždeň na to, aby ste spravili projekt." Povedal a ja som začala počúvať. Milujem robenie projektov. Je to ľahký spôsob na nachytanie dobrých známok. Profesor-nepamätám si meno- hovoril dvojice mien a ja som iba dúfala, že budem s Debbie.

,,Olívia Stars a..."

Inak túto kapitolu píšem už tretí krát a pred chvíľkou sa mi dokonca aj zverejnila takže mám nervy.

A ako som sľúbila táto, mimochodom skoro 1000 slovná časť, je venovaná vanesa1864 dúfam, že sa ti aspoň trošku páči.