Protector

8

,,Olívia Stars a Jacob Winds." Povedal profesor. Poobzerala som sa po triede. To meno si pamätám. To bol ten zelenooký chalan, s ktorým sa Parker na chodbe bil. Sedel v strednom rade niekde v strede. Fíha Liv vyjadrovanie 10 z 10. Debbie si odsadla k svojmu partnerovi, zabudla som ako sa volal. Jacob si sadol ku mne a zložil si veci na zem.

,,Ahoj. Som Jacob. No to asi vieš." Zasmial sa. Nemal taký pekný úsmev ako Park...STOP.

,,Liv. Ale tiež si asi postrehol" Povedala som a usmiala sa.

,,Takže akú tému chceš?" Povedal a ukázal na učebnicu biológie.

*Po škole*

Dohodla som sa s Jacobom, že po škole pôjdeme ku mne, aby sme začali s tým projektom. Mali sme sa stretnúť pred školou pred desiatimi minútami, a ja ho tu už desať minút čakám. Škola je ešte plná keďže je iba koniec piatej hodiny takže ho tu ani nikde nevidím

,,Ahoj hviezdička." Ozvalo sa za mnou až som nadskočila, ale dve teplé dlane ma znovu oblapili okolo pása. Hlavu si položil na moje rameno. Samozrejme už podľa hlasu som vedela kto to je. Parker.

,,Čo chceš. A prečo ma furt oblapávaš?" Zavrčala som, no nemôžem tvrdiť, že mi to bolo nepríjemné. Áno priznávam sa, že sú mi Parkerove dotyky trošičku príjemné. Poznáte to keď sa niekoho dotknete, aj keď iba náhodou, ale aj tak sa vám telom rozplynie teplo? Taký neopísateľne-úžasný pocit. Nikdy som nič také necítila. Ani keď sa ma dotýkal Harry.(Spomenutý v 1.Kapitole) Tiež sa mi páči ako na mňa upiera vždy tie modré krásne oči. Nádherne vonia...a tie pery. Ale jedno viem určite. Nie som zamilovaná. On má frajerku. Inak zmienila som sa, že som ju dnes stretla? Teda ja by som nevedela, že to je ona ale Debbie mi to povedala. Bola to vysoká, zmachlená blondýna, asi 3x musela absolvovať plastiku silikóny boli samozrejmosťou a tiež ma vraždila pohľadom. Asi sa k nej rozniesli to ráno. Fíha Liv, to je ale prekvapenie.

,,No chcem toho veľa, ale na niektoré veci si ešte malá hviezdička, a mne sa to oblapávanie celkom páči." Povedal mi a natisol sa na mňa ešte viac. Stále sme pred budovou ako dvaja zamilovaný ľudia, ktorý si užívajú prítomnosť toho druhého. Teda tak to vyzeralo.

,,Pusť ma. Ja sa ponáhľam." Povedala som. Snažila som sa, naozaj som sa veľmi snažila znieť sebaisto, ale to nešlo. Už len jeho prítomnosť mi to nedovolila, takže ani neviem čo potom jeho dotyky, alebo teplý dych na mojich odhalených ramenách.

,,Kamže kam?" Povedal a obtrel sa perami a moje rameno. Ten egoista provokuje. Agr...

,,Už som tu, možm..." ozvalo sa nám za chrbtom. Podla hlasu som vedela, že to je Jacob ale Parkerove paže mi nedovolili otočiť sa. Vedela som si živo predstaviť Jacobov zmätený pohľad.

,,Parker. Pusť ma. Ja už idem." Povedala som a snažila sa dostať s jeho zovretia. Strašne rada by som to nazvala objatím ale nechcem byť naivná. Nie..počkať čo to táram?

Si zamilovaná...

Volajte záchranku! Okamžite 911(našla som)

,,S..ním?" Povedal otrávene no stále ma nepúšťal. Toto bude ešte na dlho.

,,Áno s ním. Môžeš ma už pustiť?" Povedala som zúfalo.

,,A to idete sami? Dvaja? Spolu? K nemu? Môže ťa znásilniť Hviezdička." Hviezdička. To je asi jediné čo som z toho postrehla. Prečo ma volá hviezdička? To je akože nejaká prezývka? Ale tie sa majú tvoriť z mien nie? A ja sa volám Olívia Sta...Aha. Už mlčím.

,,Áno ideme sami. A ideme k nej." konečne prehovoril aj Jacob.

,,Ja ju odveziem. Ty máš nohy." Odvrkol Parker. Akože ja nemám nohy? Ani som sa nenazdala a prehodil si na cez plece na čo som ja iba zakričala. Čo mu preskočilo?

,,Daaaj ma dolee!" Povedala som a búchala ho päsťami do chrbta. No ním to ani nehlo. Vedela som, že tu nemám šancu tak som aspoň zakričala Jacobovi adresu. Pri čiernom BMW ma položil na zem a otvoril dvere. Za doprovodu prevrátených očí som si sadla a on zavrel dvere. Za chvíľku si sadol vedľa mňa a naštartoval.

,,Na čo toto bolo dobré?" Povedala som kľudne. No naozaj. Úplne kľudne. Wtf?

,,Kto vie čo sa ti mohlo stať?" Povedal a nahodil nevinný face.

,,A kto vie čo sa mi môže stať teraz?" Zahundrala som. Videla som ako prekrútil očami ale ďalej sledoval cestu.

,,A čo tak troška dôvery, miláčik?" Pozrel na mňa s úsmevom.

,,K tebe? Ani náhodou. A nevolaj ma miláčik! Na to máš iné. Teda inú." Povedala som a do slova inú vložila naviac odporu ako sa dalo.

,,Ale to sú predsudky miláčik. Veď sa ani nepoznáme." Uchechtol sa.

,,Veď práve. Preto žiadna dôvera. Teda z mojej strany." Cmukla som naňho(chápeme sa, že?) no to sme už našťastie boli pred mojim domom. Prekvapilo ma, že Jacob tu už bol tiež. Vystúpila som z auta, ale vystúpil aj Parker.

,,Ideme?" Spýtala som Jacoba. Ani som nečakala jeho reakciu a hneď som ho zdrapla za ruku a utekala hore. Vydýchla som si až keď sa dvere zatvorili.

,,Vy ste spolu?" Spýtal sa Jacob.

,,Čo? Aha. Hej. Počkať čo? Nie..nie! Nie sme spolu." Koktala som. Nie z toho, že som bola v rozpakoch to skôr z toho, že nechápem ako sa takú blbosť môže vôbec spýtať. No dobre chápem, všetko tak vyzerá ale aj keby on moje city nezdiela. Počkaať čo? Nie. To som myslela..na Harryho. Áno presne tak. Nie na Parkera. To je totálna blbosť.

Ee, čistá pravda.(počuje ja by som sa tiež chcela niekedy hádať sama zo sebou..bola by sranda nie?)

Ja som ešte špinavú pravdu nevidela. Ale aj keby tak nie! Parker mi je ukradnutý.

Nie on ti iba ukradol srdce.

Netrep sprostosti!

,,To je dobre. Chcel som sa niečo spýtať."

,,Čo?" Prosím ne pozvi ma von, prosím ne pozvi ma von. Prosím....

,,Neišla by si so mnou von?"

Tak a teraz úprimne kto z vás si myslel, že na tom projekte bude s Parkerom? Iba tam BTW Parker je štvrták a ona druháčka ;) A nie nie som sviňa.

A časť je venovaná LauraGalasova

Ešte som sa chcela spýtať jednu sakra dôležitú vec. Chcete, aby boli spolu?