Protector

5

Ja sa k tejto časti nepriznávam. Je divná, nudná a neviem čo všetko ešte. Ach asi sa do mňa prevtelili mimozemšťania alebo čo.

Ležím na posteli a stále sa iba prevalujem. Slnečé lúče sa prediarajú cez žalúzie a osvetlujú moju izbu. A samozrejme ten blbý budík ešte nezvonil. Možno niekto nechápe prečo sa nejdem chystať veď budem mať viac času, no mne sa z postele nechce. Včera Nate s Parkerom upratali tú kuchyňu z čoho som bola dosť prekvapená, veď kto by to čakal? Nakoniec som zistila, že mama bola u doktora. Vraj je všetko v poriadku s malím štuplom.

,,Liv!" Zahučal Nate pri mojej posteli. Kedy sa tu sakra zjavil?

,,Hmm..?" Zamumlala som.

,,Šibe ti? Prac sa z tej postele! Meškáš." Hovoril a sťahoval zo mňa perinu. Debil sprostý.

,,Úple ti preskočilo? Vráť mi to. Nemeškám. Ešte mi nezvonil budík!" Povedala som a začala sa načahovať za zdrojom môjho tepla.

,,Áno ten zvonil pred trištvrte hodinou. Bol som ho vypínať!" Povedal a odišiel z izby. Aha. Takže. Budík. Vypnutý. Trištvrte hodina. Preboha.

Vyskočila som z postele, vzala si nejaké kúsky oblečenia, v kúpelni som si NARAZ umyla zuby a učesala vlasy pričom som sa ešte aj obliekala. Dole som bola do piatich minút.(baby asi vedia, že to je nereálne hlavne ak máte bungalov) Na raňajky som sa vysrala a rovno skočila Nateovi do auta.

,,Prečo si ma nezobudil skôr?" Prerušila som ticho v aute. No dobre prerušovalo ho aj rádio ale všetci vieme ako som to myslela. Vždy keď sme išli v aute aj s otcom nemohli sme mať zapnuté rádio. No naozaj. Aký idiot zakáže mať zapnuté rádio? No dobre teraz otca vykreslujem v zlom, ale on má aj tie dobré veci. Vždy sa za mňa postavil a išiel sa za mňa hádať. No to bol aj problém pretože ja nemám rada keď za mňa niekto niečo rieši. Prídem si potom nesvoj-právna a mám taký blbí pocit. Neviem či som sa zmienila ale otec je právnik. Takže vždy sa vedel..vyhádať? No ďalší problém, nikdy som s ním žiadnu hádku nevyhrala. Preboha som príšerná dcéra. Ja sa tu akože snažím nájsť jeho dobré stránky a pri tom rozprávam o tom ako sú na nič. To vážne dokážem iba ja. Ale vážne. Čo také skvelé spravil...

Božinku mňa nic nenapadá. Som tá najhoršia dcéra na svete. Nikomu neprajem, aby som bola jeho dcéra.

,,Myslel som, že si hore." Povedal pobavene.

,,Vtipné." Povedala som keď už parkoval.

*Obed*

,,Počuj Liv. Nepôjdeš dnes ku nám? Brat nebude doma takže budem mať barák pre seba." Povedala Deb kým som jej podávala aj moju porciu ovocného koláča so šlahačkou, na ktorý v mojom žalúdku už nezostalo miesto. Vážne. Konečne nejaká škola kde sa jedlo dá aj jesť. Zažili ste to už? Ja nie.

,,Jasné. Kedy?"

,,Po škole?" Povedala a tlačila do seba koláč. Tá má asi bezodný žalúdok. No ale vážne. Zvládla plný tanier polievky, kura s ryžou, svoj koláč a teraz má môj. Waw.

,,Okej. Počkám ťa pred vchodom. Ak ho nájdem." Zasmiala som sa a odišla z jedálne. Zastavila som sa ešte pri skrinke a vzala si učebnice, z ktorých sa budem 'učiť' na zajtra. Úvodzovky na učiť  iba preto, že táto škola je z učivom pozadu. Všetko čo sa berie teraz tu, sme my už mali. Ale nesťažujem sa.

,,Neni možné! Nezablúdila si!" Zasmiala sa Debbie keď vyšla s bloku...E?(Pomenivanie blokov pre nechapavých) Asi.

,,Hahaha vtipné. Ideme?" Povedala som.

,,Jasné."

Celý čas čo som bola u Debbie- bolo to 6 hodín- sme si mali čo povedať. Buď sme sa bavili o chalanoch, Londýne, zvieratách jedle no najdivnejšia téma bola asi tá, že ktorá z nás používa aké vložky, nie nemyslím tie do topánok. Medzi časom už prišli domov aj jej rodičia, ktorý sú naozaj milí. Jej mama sa volá Jade a pracuje v kníhkupectve(Píše sa to tak?) A otec vlastní nejakú firmu. Viacej neviem lebo ma Debbie už znovu ťahala hore. Ešte som si všimla stihnúť malú chlpatú guču na jej posteli. Vraj je to dlhosrstá čivavka, ktorá patrí jej bratovi ale ona ju znožňuje, a volá sa Banny. Pred chvíľkou mi volala mama, že by bolo na čase prísť aj domov takže momentáne si obúvam topánky dole na chodbe. Debbie sa za tú...väčšiu chvíľku čo som tu bola stihla 4x prezliecť.  Teraz má na sebe sivé tepláky, biele tielko(Milujem tú konbináciu) a chlpaté ponožky. Akože aj ja sa prezliekam keď prídem zo školy, ale 4x? Ee.

,,Liv! Hádam nechceš ísť v takejto tme sama domov." Zastavila sa vo dverách Jade.

,,Ale ja to nemám ďaleko." Povedala som a vyhodila ruksak na chrbát. Postavila som sa pred dvere a ešte raz sa na obe usmiala, no niekto otvoril dvere, ktoré samozrejme narizili do mňa. Vďaka ti šťastie.

WTF? Ako je možé, že za deň, jeden deň, 24 hodín, mi pribudlo 100 videní? No ale naozaj. Bože ľudia ďakujem Vám strašne moc!

Ešte k tej časti čo som písala hore, stále platí.