Protector

19

Keď som toto písala nebola som si istá či to už mám napísať alebo ešte počkať. Veď uvidíte prečo.
Za ten koniec ma určite zabijete takže ja sa pakujem skovať, hej?

,,Liv! Utri si tú slinu!" Uchechtol sa Parker. Až v tedy som si uvedomila, že naňho musím čumieť ako na nejakého Boha. Pár krát som musela zažmurkať, lebo som si pripadala ako by som oslepla, a Debbie na tom bola rovnako. V očiach jej poletovali srdiečka úsmev od ucha k uchu, a Chalani sa na nás zabávali.

,,Jasné. Sadni si." Od ignorovala som Parkera a ukázala na miesto oproti mne a Debbie, alias vedľa Parkera. Ten má ale šťastie.

,,Som Matt." Predstavil sa. Omg, on má tak úžasne sladký hlas. A tie modré oči. A vlasy. Nie počkať. Veď ja pozerám na Parkera. Matt má zelené. Hups...

,,Ja som Debbie, tamto je Liv a tých debilov nepoznáme a v živote sme ich nevideli." Povedala Debbie a ukázala na naších spoluobedníkov.

,,Sestrička to sa za nás tak moc hanbíš?" Hra urazeného Parker.

,,Nie. Iba za teba. Nate a hento individum by boli aj v pohode." Zlato sa usmiala Debb.

,,Nie. Hento je môj brat Nate, tamto je Debbiin brat Lukas a henten sa nepredstavil." Povedala som a snažila som sa znieť čo najmenej rozrušene. Neviem či ma viac rozrušil Mattow úsmev alebo to, že sa na mňa Parker škaredo pozrel. Veď aj jeho škaredý pohľad bol úžasný.

,,A koľkátak si? Ešte som ťa tu nevidel." Premeriaval si ho Parker.

,,Áno to bude asi tým, že som dnes prišiel. A som tretiak." Povedal a my s Debbie sme si pod stolom tľaply. Bolo jasné, že ho Debbie chcela. Netvrdím, že ja nie, ale moje srdiečko patrí niekomu inému. Niekomu kto moje city zdielať so mnou nikdy nebude. Niekomu kto má priateľku. Niekomu kto má každú, ktorú chce, a čoho vzplíva, že mňa nechce. Niekomu kto sa volá Lukas Parker. Ten Parker s nádhernými očami, v ktorých sa dá dokonalo stratiť. Ach som v tom až po uši.
Pred školou som sa rozlúčila Debbie, a pobrala sa pešo domov.

,,Liv! Počkaj ma!" Ozval sa za mnou Parkerov hlas. Prekvapene som zastala a obzrela sa na bežiaceho Parkera.

,,No?" Spýtala som sa keď prišiel ku mne.

,,Nič. Iba idem ku vám, a vieš. Nechcem aby si išla sama." Žmurkol na mňa a ja som mala pocit, že som sa roztopila no snažila som sa nedať to na sebe vidieť.

,,Počuj. Čo sa stalo v piatok? Teda skôr v sobotu ráno?"

,,No čo si pamätáš?" Spýtal sa neisto. Ok. Toto bude asi zlé.

,,Nič. Absolútne nič." Priznala som popravde.

,,Aha. No takže najskôr si ma zobudila, že chceš ísť domov ale nechceš ísť sama. Tak som sa ponúkol, že prídem pre teba. Keď som tam prišiel zahral som sa na Ochrancu pretože ťa nejaké nadržané prasa ťahalo hore, a tebe sa to zjavne nepáčilo. Keď sme boli pri dverách zakričala si, že som tvoj princ na bielom koni. Ešte si nazvala fialové vrecia, fialkami." Smial sa Parker zatiaľ čo ja som myslela, že skoľabujem pretože okolo nás prešiel Matt a sladko sa usmial.

,,Hlavne sa neroztop." Podpichol ma Parker.

,,Ale veď videl si ho? Keď on je taký krásny, a tie oči, a vlasy, a ti..." Rozplývala som sa nad Mattom, samozrejme iba zo srandy, no Parker asi nepochopil, že to je zo srandy a Pobozkal ma.(Zabili by ste ma ak by som tu tu ukončila, že :)) Bol to krátky bozk na umlčanie, a keď sa odtiahol zasmial sa na mojom prekvapenom pohľade.

,,Prečo?" Nechápala som.

,,Pretože.... ľúbim ťa." Povedal bez akého koľkovek náznaku srandy v očiach. Pozrel sa mi do očí no to som mala v píp, pretože mi totálne vybil dych. Netušila som ako mám zareagovať, čo mu mám povedať, takže som povedala totálnu hovadinu.

,,Tak prečo si s Kristin! Ju choď ľúbiť." Povedala som dotknuto a otočila sa s tým, že idem domov no on ma chytil za zápästie a otočil ma k sebe.

,,Proste som chcel, aby si žiarlila."

633....neni moc dlhá. Prosím napíšte do komentov nehaké úlohy, alebo prabdy. V blízkej dobe sa bude hrať flaša❤❤