Protector

12

Otočila som sa a odišla. Načo by som tam zostávala? Súložiace klokany ešte nemám v pláne kukať. Parker je taký debil! Ale v škole? Naozaj? Nevydrží domov? A prečo ma to sakra sere? Nech si robí čo chce, s kým chce, kedy chce a kde chce. A mňa to nemá čo srať. Počula som za sebou kroky, ale bola som odhodlaná neobzerať sa. Nepotrebujem počúvať jeho keci. A vlastne čo by mi aj chcel povedať?

,,Liv počkaj chvíľku." Zakričal niekto no Parker to nebol. Vedela som to podla hlasu. Moja zvedavosť bola väčšia a tak som zastala. Keby za mnou ide Parker pochopím to, ale to, že išla Caroline ma prekvapilo. Čo tá odo mňa môže chcieť?

,,To nie je tak ako to vyzerá. Naozaj." Povedala keď zastala pri mne.

,,Mne nemusíš nič vysvetľovať ja..."

,,Ale musím. My sme si to nerozdávali. Naozaj." Povedala a pozerala mi do očí.

,,Aj keby, na čo mi to hovoríš?" Nechápala som. Sú pár môžu si robiť hoci čo. Dobre priznávam trošku mi ti vadí a ja neviem prečo. Prečo mi to vadí? Ako chápala by som keby mi na ňom záležalo, ale to je nemožné. Ja si musím nájsť cestu k Jackovi. Áno je to hnusné ale ja mu nechcem ublížiť. Takže sa doňho radšej nasilu zamiluješ? Presne!

,,Aby si si nemyslela, že ti stojím v ceste." Zasmiala sa.

,,Bude divné ak nebudem vedieť o čom tlčíš?" Spýtala som sa.

,,Je až nadmieru jasné, že sa ti Lukas páči. Ja som sa s ním rozišla. Je voľný. Teda nie. Je tvoj." Nadmieru. Páči. Rozišla. Voľný. Môj. Počkať čo? Mne? Lukas? Veď to je iba narcistický egoista, ktorému ide iba o jedno! Síce má krásne oči, vlasy, pery, ruky, nohy, nos...Stop! Nie je možné aby sa mi páčil. Veď robí samé sprostosti! Napríklad? Bozkáva ma! Oblapáva ma! A mne sa to páči...som v riti.

,,To nie je pravda. A preč..."

,,Teraz klameš mne alebo sebe?" Prerušila ma Caroline. Tak veľmi by som chcela povedať, že neklamem, že k nemu nič necítim, ale to by bolo ďalšie klamstvo. Ja v poslednej dobe ľudí iba ťahám za nos. Najskôr Jack, potom ja a teraz ešte aj Caroline.

,,Sebe..." zamumlala som.

,,Počuj odkedy sa stala tá nehoda..." začala no prerušil ju zvonček. Tkks ja mám dnes šťastie. Aká nehoda? Parker mal nehodu? Stalo sa mu niečo?

,,Prepáč už musím ísť." Povedala a odišla. S prekrútením očí som sa pobrala do triedy pre veci.

*Po ceste niekam s Jackom*

Tento krát čakal pred školou Jack mňa pretože som sa zdržala v telocvični s Debbie. Stratila náušnicu. Naozaj. My sme strávili desať minút hľadaním náušnice, ktorú mala v taške. Ok.
Celý deň som myslela iba na to, či sa mi Parker naozaj páči. Netvrdím, že nie je pekný to by som zase klamala, ale či sa mi páči ako páči, to neviem. Páči sa mi to, že sa ma nebojí pobozkať aj keď vie, že dostane facku. Vždy keď sa ma dotkne, alebo ma obíme zaplavý ma pocit bezpečia, a pri tom ma obíma Parker. Vždy sa viem stratiť v jeho očiach, a jeho pery ma lákajú ako med včely. Dospela som k názoru, že určite sa mi nepáči. Je to jednoznačné. Ty si tupá jak poleno... Ty radšej čuš! Jack mi povedal, že ideme na klzisko. No vážne. Ja som sa to nestála asi sto rokov. Už vidím ako sa strápnim a zrúbem...božinku.

,,Fajn. Pripravená?" Spýtal sa Jack keď sme stáli tam kde sedávajú hokejisti? (Bože jak sa to volá? Chápete nie? Tam kde sú tie vchody)

,,No aj hej. Poďme." Povedala som a vkročila na ľad. Chvíľku krúžili do kruhu no potom sme sa začali naháňať. Áno dvaja sedemnásť ročný debili sa naháňali na ľade. Bolo do v pohode až pokiaľ mi do cesty nevbehol nejaký malý chalan, ja som to neubrzdila a padala som dole. Už som bola zmierená zo smrťou keď ma niekto chytil. Nech to bol ktokoľvek najradšej by som ho vybozkáv...Nie! Mňa chytil Parker. Čo ten tu chce? Preboha.

,,Žiješ hviezdička?" Zasmial sa Parker a postavil ma. Stala som oproti nemu a stále sa pozerala do jeho očí. Ako môže mať niekto ako on tak krásne oči? To je proti zákonné.

,,Ehm..jasné." zakoktala som a stále z neho nespúšťala oči.

,,Hej! Pusti ju!" Zahučal pri nás Jack čím prekazil našu magickú chvíľku.

,,Prečo by som mal?" Spýtal sa a provokačne ma objal okolo pásu a pritisol ma k sebe. Nemôžem trvdiť, že sa mi to nepáčilo, mne sa nepáčil Jackov pohľad. Toľko nenávisti a zlosti pokope som ešte nevidela.

,,Pretože to je moje dievča!" Povedal mu až moc sebaisto Jack. On si myslel, že ho v tom nenechám, no ja hrám podla pravidiel.

,,Ja som nepovedala, že s tebou budem chodiť. A keď sme pri tom ani si sa nepýtal." Pípla som. Cítila som, že sa Parker uvoľnil no zato Jack sa naštval ešte viac.

,,Je tu so mnou! Pusť ju." Povedal Jack a potiahol ma za ruku. Keby že stojím niekde ďalej a pozerám sa na túto scénku tak ako všetci ostatný TU, zasmejem sa, no keďže som ja tá, ktorá Jackovím trhnutím skočila na zemi vtipné sa mi to nezdá.

,,Si ty vôbec normálny? Aj ju chceš dostať do kómy!" Zahučal po ňom Parker a zohol sa ku mne. Jeho črty tváre sa zmenili. Už to nebol ten necitliví egoista, ktorý ma všetko v píp. Jeho pohľad bol starostlivý. Bál sa. O mňa? A o kom hovoril, že skončil v kóme? O Kristin? On skončil v kóme? Čo?

,,Ja za to nemôžem!" Zahučal Jack a jednu vpálil Parkerovi. Naozaj. On. Mu vpálil. Parker sa samozrejme nedal.

,,A kto ju posadil za volant!?" Zahučal Parker a uvalil mu ďalšiu.

,,Ona neprotestovala!" Povedal Jack kludne a sotil do Parkera. Kto by zabudol, sme na klzisku takže Parker sa krásne šmýkal do zadu.

,,Ona. Bola. Opitá. A vieš kto ju opil?" Povedal Parker a rozbehol sa k Jackovi. V tom niekto podišiel ku mne a zodvihol ma. Bola to Debbie. Kedy sa tu vzala?

,,Si v poriadku?" Spýtala sa a objala ma. Ahá zase skúška hmotnosti a objemnosti, že?

,,Áno. Ja hej." Povedal som a ukázala na Chalanov, ktorý sa mlátili a hučali po sebe jednu nadávku za druhou. Postavila som sa a aj s Debbie sme priši k nim. Parker sa chystal znovu vlepiť ale chytila som mu ruku.

,,On ti za to nejstojí." Šepla som mu do ucha. Parker sa uvolnil (Vaness811 uvolnil povolenie :'D) a vystrel. K Jackovi na nahla Debb, niečo mu zašepkala, on sa s hlasnou nadávkou pobral preč. Parker ma objal a prvý krát som ho objala naspäť. On tak krásne voňal...Awww.

Pustila som ho a Debb mu podala servítku, ktorú si priložil k nosu.

Olalá ja som ukončila kapitolu normálne. Nijako napínavo. Vidíte ako vás mám rada? Najskór som ju chcela ukončiť tam kde ju Parker chytil ale zľutovala som sa miláčikovia.

Zároveň je toto asi najdlhšia kapitola tohto príbehu. Má 1121 slov.

Chcem poďakovať lila131313, ža sa ti tak veľmi páči môj príbeh.❤❤ a samozrejme táti časť je tvoja.