Protector

22

Áno ďalšia časť hneď teraz.

Mohla byť jedna hodina ráno a ja som ležala na posteli a stále premýšlala nad jednou jedinou vecou. Nad Parkerom. Vedela som, že ho ľúbim, vedela som, že sa mi páči, vedela som, že mi nepriamo vyznal lásku a viem, že som ho odmietla pretože som sprostá. Prečo som ho vlastne odmietla keď ho ľúbim? Dobre myslela som si, že si zo mňa robí srandu, ale po dnešku viem, že to myslel vážne a ja som ho zranila. Síce tvrdil, že je preňho Kristin uzavretá kapitola, bolo vidieť, že ho to dostalo. Veď ona ho vlastne podviedla. Síce nepriamo ale aj tak. Toto je jedna z vecí, ktoré by som ja nikdy nespravila. Kebyže mám vzťah, nikdy by som nikoho nepodviedla. To je to najodpornejšie čo len môže byť. Nechápem ako to niekto môže urobiť, veď keď niekoho neľúbim proste mu to poviem, rozídeme sa a je to. Načo je toto dobré?
Ďalšia vec, na ktorú myslím je Matt. Tak krásny chalan, ktorého musí chcieť každá baba je gay a páči sa mu brat baby, ktorá ho pozvala von. A zase sme pri Debbie, ktorá sa musela cítiť hrozne trápne, keď to priznal. Ja osobne by som toto nepriznala asi NIKDY. Tiež nechápem prečo Kristin pobozkala Jacka, veď to on môže za jej nehodu, a už duplom nechápem prečo si to Jack nechal keď vraj 'ľúbi' mňa. Aj by som v mojich myšlienkach pokračovala ďalej no divné zvuky, ktoré išli z vonku ma vrátili do reality. Najskôr som tomu nevenovala pozornosť, no keď ma to už začalo srať postavila som sa a namierila si to k oknu, ktoré som otvorila, no to som nemala robiť. Schytala som priami zásah niečoho tvrdého do líca. Kameň. Kameň?

,,Preboha. Si kompletný?" Šepla som no tak aby to ten čierny tieň počul.

,,Poď dole." Ozval sa Parkerov hlas. Prečo je sakra Parker o jednej ráno pri mojom dome? Zavrela som okno, vzala si mikinu, ktorú som si nezapla, a zbehla dolu. Potichu som otvorila dvere pred, ktorými už stál Parker.

,,Čo je?" Povedala som.

,,Máš moje tričko?" Spýtal sa a zdvyhol obočie. Najskôr som nechápala o čom hovorí, no potom som si uvedomila, že spávam v jeho tričku.

,,No...." povedala som a začervenala sa.

,,Takže je." Víťazne sa zasmial.

,,Načo si prišiel?" Zmenila som rýchlo tému, pretože trápnejšie to už byť nemôže.

,,Prečo si vtedy utiekla?" Spýtal sa a premeral si ma pohľadom.

,,Neutiekla." Zamrmlala som.

,,Odišla si."

,,A načo som mala zostať?" Spýtala som sa a komečne zdvyhla pohľad zo zeme do jeho krásne modrých očí. Na tváry sa mu pohrával úškrn.

,,Aby sme to doriešili. Ako ti mám ešte povedať, že ťa ľúbim?" Povedal a spravil krok ku mne.

,,Nie je čo riešiť. Prečo si myslíš, že aj ja ľú..." začala som no skočil mi do reči.

,,Povedala si mi to." Povedal a ja som vyvalila oči. Kedy som mu niečo také povedala? On niečo pil?

,,Kedy?" Vyjachtala som zo seba.

,,V sobotu, keď si spala u mňa." Povedal a znovu spravil krok ku mne.

,,Fajn. Aj keby. Čo teraz odo mňa očakávaš?" Spýtala som sa, pretože toto ma naozaj zaujímalo. Už si mohol všimnúť, že ja nie som ako ostatné, takže mu po pár sladkých rečičkách, neskočím do postele.

,,Ja...neviem." vydýchol.

,,No vidíš. Ahoj." Povedala som smutne a otočila sa s tým, že odchádzam, no on ma chytil za ruku a otočil si ma k sebe, takže som zarazila do jeho hrude. Prstom mi zdvyhol bradu a pobozkal ma. Bozk som mu opätovala, veď bol to predsa len Parker.

,,Neviem čo od teba očakávam. Ale viem, že chcem, aby si bola moja. Iba moja." Šepol keď sme sa odtiahli. Povedal, že chce, aby som bola jeho. Iba jeho.

,,Som tvoja. Iba tvoja." Šepla som a zase ho pobozkala.

Faajn...Kapitola je venovaná všetkým, ktorý ešte nezomreli. ;)