Another Love

15.kapitola

Nasledujúci týždeň bol zamotanou sleďou najrozličnejších udalostí. Všetko sa dialo až prirýchlo a všetkého som mala ako inak, dosť.

V škole som zabudla odovzdať dosť dôležitý projekt, ktorý tvoril päťdesiat percent koncoročnej známky. Výhovorky o tom ako mi ho zožral pes, mladší brat, ktokoľvek.. nepomáhali a tak som si vyslúžila obrovskú päťku, ktorá ma pripravila o všetku náladu.

Nikdy mi nezáležalo na známkach. Nikdy som sa nesnažila dostávať čo najlepšie, ale sklamanie, ktoré prichádzalo po tých zlých, ma dostávalo rovnako ako kohokoľvek.

V stredu ma Franny, Emma a mama vytiahli nakupovať. A aj napriek tomu, že som sa snažila tváriť ako veľmi ma to nudilo, neskutočne som si to užívala. Prvýkrát som cítila, akoby som k nim aspoň trocha patrila a akoby aj oni patrili ku mne. Smiala som sa na Franniných poznámkach, na Emminej zmučenej grimase a dokonca aj na mame, ktorá neustále komentovala výber mojich šiat.

Čierna vraj nebola v kurze a navyše Alex sa ženil, nie zomieral.

Takže sme po intenzívnych piatich hodinách nakupovania odchádzali domov spokojné, každá s priam dokonalým úlovkom v rukách. Dokonca aj ja som sa tešila, čo bolo priam výnimočnou záležitosťou.

V piatok som sa chtiac-nechtiac zúčastnila Emminej rozlúčky so slobodou. Bohužiaľ nás nečakali žiadni polonahí chlapi, s pripravenými zvodnými tancami. Namiesto toho sme sa napchávali pukancami, zmrzlinou a šampanským z ktorého som ja nemohla mať ani kvapku, načo dozerala Franny svojim prísnym, priam desivým pohľadom.

Sobota bola osudným dňom, kedy sa náš dom zmenil na hotoví cirkus. Všetci pobehovali okolo ako sliepky bez hláv, nedávajúc pozor na nič, len na to, aby sa dostali kam si zaumienili.

„Som nervózna," zamrmlala Emma a zhlboka sa nadýchla, pričom sa jej nadvihol hrudník tak prudko, až som sa zľakla, že jej prasknú šaty, ktoré bielym korzetom obopínali jej prsia.

Vyzerala úchvatne, priam dokonale a ja som jej neskutočne závidela. Nie len krásu, ktorá z nej vyžarovala, dokonalú postavu, ktorú biele šaty iba obkresľovali, ale hlavne to, že sa vydáva. Keď som totiž premýšľala o svojej budúcnosti, nikde som nevidela seba v bielych svadobných šatách, alebo niekoho, kto by túžil potom, aby som si jedny obliekla.

„Si nervózna, lebo sa vydávaš," zvýskla šťastne Franny upravujúc si svoje dlhé ryšavé vlasy, ktoré jej v bohatých vlnách dopadali na slaboružové šaty. „Och môj ty... ako sa cítiš?"

Emma nadvihla jedno namaľované obočie, zúžila sýtoružové pery do priamky a potom si opäť hlasno vydýchla. „Práve som ti to povedala Franny. Som nervózna. Trasú sa mi ruky a hrozne, hrozne sa potím. Takže prídem pred oltár spotená ako prasa a navyše budem smrdieť, načo Alex radšej ujde."

Chcela som sa rozosmiať, ale namiesto toho som si len zahryzla do pery. Franny si namiesto smiechu zakryla ústa rukou a zatvorila oči. „Preboha, nikdy sa nechcem vydávať."

Zamyslene som na ňu hodila pohľad, ktorý mi opätovala a keď jeho nápor nevydržala hlasno zanadávala. „Samozrejme, že sa chcem vydávať! Keby Ben chcel bola by som ochotná sa za neho vydať aj dnes."

„Vážne?" konečne som dovolila svojmu smiechu, aby naplnil izbu v ktorej sme boli iba mi tri. Franny stepovala pred zrkadlom, Emma sedela na posteli dokonale pripravená a ja som sa povaľovala na gauči stále dúfajúc, že to budem mať čo najskôr za sebou. „Nechcem nikomu krivdiť, ale ty by si mohla mať kohokoľvek na svete a môj brat je skrátka... eh..."

Môj znechutený výraz tváre ju zrejme popudil, pretože na mňa vystrčila ukazovák s namaľovaným nechtom a pokrútila hlavou. „Milujem ho a uvidíš, že keď sa raz zamiluješ všetko pochopíš."

...Ak sa raz zamilujem.

„To nič nemení na tom, že moji bratia sú idioti a vy dve sa rúcate do záhuby."

Obe sa rozosmiali a mne neostávalo nič iné, len sa k nim pridať. Odrazu mi nepripadali tak otravné a trápne ako kedysi, ale aj tak som si ich netúžila pripútať k telu. Nie sme priateľky, nie sme nič.

Vstala som, pomaly prešla až k obrovskému zrkadlu a zadívala sa na svoj vlastný odraz. Nevyzerala som tak nádherne ako oni dve, ba naopak bola som fádna, nudná... škaredá. Blond vlasy mi v jemných vlnách dopadali až na holý chrbát, béžové šaty splývali až na zem a dlhý čipkovaný rukáv dokonale zakrýval drobné pozostatky modrín. Všetko kazil aj biely obväz, ktorý ešte stále zdobil moju porezanú dlaň. Túžila som si ho strhnúť, ale rany sa ešte nezahojili a nechcela som nikoho strašiť odpudzujúcou zaschnutou krvou.

„Si krásna," povedala Franny ticho a rovnako sa na mňa zadívala v zrkadle.

Stojac vedľa nej som si pripadala ešte horšie. Svetloružové šaty jej dokonale zvýrazňovali krivky, prsia, štíhly pás. Široký úsmev plný dokonalých zubov podčiarkoval jej nadšenie a neexistovalo nič, čo by na nej vyzeralo zle, ani len tá drobná vráska pod okom, ktorú mala zo smiechu.

„Nie som," zamumlala som a moje oči sa stretli s očami Tori na druhej strane. Poznala som sa. Poznala som každú svoju jazvu, každú svoju ranu, každú jednu drobnú vyrážku, každé znamienko. A to všetko. To všetko som hrozne nenávidela.

„Uvidíš, že raz príde niekto, kto si to o tebe bude myslieť," pošepla Emma čím ma dokonale prekvapila. Nikdy totiž ku mne neprehovorila tak jemne a odhodlane, akoby sa mi snažila hovoriť priamo do duše. „...ako si to myslí o mne Alex, alebo o Franny Ben. Raz príde ten, kto ti povie, že si krásna a ty mu uveríš."

Vymenili si medzi sebou úsmev a Emma pomaly vstala napravujúc si ľahké biele šaty okolo bokov. „Je čas ísť, predtým než sa zo mňa stane emotívna troska."

Franny sa rozosmiala, chytila ma za ruku a jemne ju stlačila. Emma sa vôbec nemusela báť svojich emócií, to tie moje sa rozpŕchli všade naokolo a takmer mi nedovolili dýchať.

Obe som ich predsa nenávidela, tak prečo je odrazu tak ťažké sa správať odmerane?

„Prídem o chvíľku," vyjachtala som, keď sa obe vybrali k dverám. Ešte stále som sa dívala do zrkadla, ešte stále som sa sledovala očami, ešte stále som dúfala, že sa niečo zmení.

Keď za nimi zapadli dvere prudko som odstúpila a zlapala po dychu. Nemohla som dopustiť svoju slabosť, nemohla som dovoliť emóciám, aby mi ovládli rozum... nechcela som to dopustiť.

„Spamätaj sa," zavrčala som smerom k zrkadlu a všimla si vrásku v strede čela.

Mýlili sa, obe sa sakra mýlili. Raz príde niekto... možno mi povie, že som krásna, ale neuverím mu, pretože to načo som sa dívala nie je krásne. Je to tá odporná zlá Tori, ktorú každí nenávidí a presne tou aj ostanem.

~~

Viem, že táto časť je plná nepodstatných kecov, ale verte mi, že tie kecy sú podstatné :D najmä pre Tori a trocha aj pre mňa.