Another Love

46.kapitola

„Poviem vám pravdu, Európa je ozaj nádherná."

Franny šťastne zapišťala, zatlieskala rukami a stiahla Emmu na posledné miesto mojej veľkej postele. „Rozprávaj. Povedz nám všetko. Každý jeden detail."

Emma si uvoľnene vydýchla, vystrela chrbát a ruky natiahla za hlavu. „Prvých pár dní sme boli v Taliansku, prešli sme Rím a Benátky," v hlase som jej dokázala rozpoznať úsmev, ktorý sa na tvári objavil aj mne.

Cítila som sa hrozne, preto, že som si ani nestihla všimnúť to, že Alex s Emmou hneď po svadbe odcestovali do Európy na svadobnú cestu. Bola som zrejme natoľko zaplavená vo vlastných problémoch, že mi táto podstatná udalosť celkom ušla.

Moju myseľ prerušila Emma, ktorá zasneným hlasom pokračovala vo svojom rozprávaní. „Potom sme leteli do Francúzka, kde sme trávili všetok svoj voľný čas v uličkách Paríža."

„Hrozne ti závidím," zašomrala Franny pomedzi krátky povzdych a znova Emmu popohnala k ďalšiemu rozprávaniu.

„A navštívili sme aj Nemecko, kde sme sa s Alexom opili a prespali na zadných sedadlách auta, ktoré sme si vypožičali."

Franny sa rozosmiala, pokrútila hlavou a prstami si prehrabla rozpustené vlasy rozprestreté na vankúši. „Prespali," dostala zo seba so smiechom. „Každý to voláme inak."

Emma k nej natiahla ruku, chabo ju udrela do pleca a so smiechom na ňu vyplazila jazyk. „Hádam nechceš všetky detaily a navyše je tu Tori, nechcem kaziť jej nevinnosť svojimi oplzlými rečami."

Franny znova vybuchla do hurónskeho smiechu, tentokrát o čosi hlasnejšie. „Že nevinnosť..."

„Tak aby si vedela," vytrčila som na ňu ukazovák a pohla ním vo vzduchu. „Som nevinná."

Teda do istej miery.

Moja reakcia v nej, ale vyvolala ešte väčší záchvat, ako Emmin komentár o nevinnosti. Vtedy som pochopila, že možno nebolo najvhodnejšie zdôveriť sa jej s mojim trápnym fiaskom. Keď som totiž prišla v to osudné ráno naspäť domov, bola som tak emotívna a tak rozklepaná, že si to rázom všetci všimli a len Franny sa odhodlala so mnou porozprávať. Nakoniec sa jej podarilo zo mňa dostať všetky podrobnosti. A tým myslím naozaj všetky. Nevynadala mi, dokonca ma nijako neodsúdila ako som to pôvodne očakávala, len sa rozosmiala, pokrútila hlavou a srdečne ma poľutovala.

Cítila som sa tak trápne.

Aj Parker zrejme vycítil, že som ten týždeň nemala dobrú náladu, pretože do mňa nezapáral a namiesto trápnych komentárov ma kŕmil sladkou čokoládou a ešte sladšími bozkami.

„Niečo mi za tu dobu čo som sem nebola uniklo?" opýtala sa Emma nechápavo, nadvihujúc jedno dokonale upravené obočie. Franny sa ešte stále hlasno smiala, rukami si objímala brucho a úsmev mala tak široký, že jej rozťahoval obe líca.

„Nie," zamrmlala som naoko urazene a venovala jej smerom chabý, polovičatý úsmev. „Franny mi len závidí moju nevinnosť, keďže ona pri Benovi žiadnu nemá."

To akoby dotyčnú prebralo, pretože sa náhle dosmiala i keď kútikmi jej ešte stále trhalo a prudko prikývla. „Na to teda, drahá Tori, vezmi jed. Tvoj brat je totiž v posteli hotové zviera."

Keby som mala niečo v ústach asi by som sa dávno prinajhoršom zadrhla. Namiesto toho som len zhnusene skrčila tvár a pohotovo vykríkla. „Fuj! Nechcem to počuť!"

Tentokrát sa rozosmiali obe, akoby som im povedala ten najvtipnejší vtip na celom svete. Niečo vo mne mi však dostatočne nahlas našepkávalo, že sa skôr smiali na nejakom dokonale premyslenom žartíku, ktorý poznali len ony dve a ten žartík som netúžila poznať, keďže sa týkal mojich bratov a toho, čo robievali v posteli.

Nikdy.

Po krátkom tichu, ktoré sa medzi nami rozhostilo si Emma nezaujato odkašľala. „Je mi ľúto, čo sa stalo tvojej kamarátke, Tori. Keď sme sa to s Alexom dozvedeli chceli sme okamžite letieť domov, ale nič z tej cesty sa už nedalo stornovať."

Pri spomienke na Hannah sa moje vnútro opäť bolestivo stiahlo. „To je v poriadku," zachrapčala som, prekonávajúc emócie, ktoré mi odrazu zovierali hrdlo. „Už je to v poriadku."

A naozaj bolo. Ani som si vlastne neuvedomila, kedy sa mi v hlave všetko urovnalo a kedy sa niečo vo mne zmierilo s tým, že Hannah odišla a to nie mojou vinou. Nemohla som ju nijako zachrániť, nebola to moja vina a tieto vety som sa snažila vsugerovať do svojej hlavy takmer každý deň.

„Ako vlastne pokračuje vyšetrovanie? Už vedia kto to bol?"

Tá otázka nebola smerovaná na mňa, ale na Franny, ktorá sa pomaly posadila a rukami si stiahla vlasy do pestrofarebnej gumičky, ktorá jej dovtedy zdobila chudé zápästie. „Otec hovoril, že musia počkať na to, čo im povedia odtlačky prstov, ktoré našli na pohári."

Tá informácia bola nová aj pre mňa, preto som rázom spozornela. „Už majú niekoho... podozrivého?"

Franny váhavo pokrútila hlavou. „Zatiaľ nie, ale myslím, že to už nebude dlho trvať," mykla plecom a venovala mi silený úsmev. „Hneď ako to bude všetko jasné, budeš prvá za ktorou otec pôjde."

Spojila som pery a vďačne kývla hlavou, aj napriek tomu, že moje vnútro zvieral celkom nepoznateľný strach. Tá myšlienka, že možno budem vedieť, kto Hannah dopomohol na druhý svet ma úprimne desila. Nebola som si istá ako to zvládnem a ako sa zachovám, keď to všetko vyplynie na povrch, ale neplánovala som úkryt v ulite a nečinne konanie. Tá osoba si totiž zaslúžila všetku moju nenávisť.

Dievčatá sa pustili do ďalšej konverzácií o Európe zatiaľ čo som sa ja natiahla po svoj telefón a rozžiarene sa usmiala, keď som si všimla prijatú správu.

Ľúbim ťa.

Toto robil každý deň, už celé dva týždne, takmer každú hodinu. Dokazoval mi, že mu na mne naozaj záleží aj napriek všetkým hlúpostiam, ktoré sa medzi nami diali. Aj napriek všetkému, čo nás spájalo a rozdeľovalo. Ľúbil ma a niekde vo mne žila istota, že aj ja som ľúbila jeho. Len som sa mu to bála dať dostatočne najavo.

„To čo ten úsmev?" nadhodila Emma so záujmom, keď si všimla, ako som až príliš zaujato sledovala drobné, čierne písmenka na displeji.

Franny sa široko zazubila, hodila po mne pohľad s nadvihnutým obočím, akoby sa ma snažila podpichnúť a následne si ruky prekrížila na hrudi. „To čo ten úsmev, Tori?" opýtala sa s predstieraným záujmom v hlase.

„Nič," vzdychla som a obe častovala pokrútením hlavy. „Píše mi Kelly."

„Volajme ho teda Kelly," prehlásila Franny s teatrálnosťou a usmiala sa ešte o čosi širšie, ak to bolo v jej prípade vôbec možné.

Emma sa zarazila, preletela pohľadom zo mňa na Franny a potom znova na mňa, a to akoby v nej vyvolalo to, že si konečne dala dokopy koľko sú dve a dve. „Čože?" zhúkla prekvapene. „Tori má frajera?!"

„Nemám!" bránila som sa, ale to bolo zrejme márne. Zvyšné dve hodiny som ju presviedčala, že naozaj nikoho nemám, zatiaľ, čo sa Franny potmehúdsky usmievala. Zradkyňa akási!

~

Takáto krátka časť na odľahčenie situácie prospeje :D teda aspoň v to dúfam, chcela som len prehĺbiť vzťah medzi dievčatami a zároveň vás pripraviť na ďalšiu drámu :D :D

Zbožňujem vás!