Another Love

33.kapitola

Život išiel ďalej. Teda aspoň to čo mi z neho ostalo.

Vždy som si myslela, že zbytočne preháňam, že si domýšľam, že v skutočnosti to nie je až také hrozné. Avšak posledný mesiac môjho života mi dostatočne naznačil, že pokiaľ ide o realitu neexistuje domýšľavosť. Neexistujú klamstvá a ani žiadne zvrátené myšlienky. Snažila som sa nebyť až príliš na dne, príliš smutná, príliš stratená, lenže nič z toho nefungovalo a vo svojej hlave som sa doslova mučila. Všetko okolo mňa žilo a dýchalo ďalej, len ja som ostala zamrznuto stáť na tom istom mieste. Príliš obmedzená sa pohnúť dopredu. Príliš ustráchaná urobiť krok k lepšiemu životu.

Minulosť ma doháňala a ja som si plne uvedomovala, že sa všetko vracia vo väčších dávkach, než zvyčajne. Nebola som pripravená byť znova tou bojazlivou Tori ako v trinástich. Ibaže tá Tori bola už dávno späť. Už dávno som neodporovala. Nepila. Nerobila hlúposti. Dokázala som sa baviť s Benom, s príliš ukecanou Franny a dokonca aj s mamou. A to poznanie vo mne vyvolávalo nesmiernu úzkosť a strach. Strach z toho, že sa tentokrát nebudem môcť nijako brániť a keď všetko spadne, bude to tou poslednou časťou skladačky, ktorá ma navždy o pripraví o všetko.

A na to som nebola pripravená.

Nebola som dokonca pripravená ani na situáciu v ktorej som sa ocitla vo štvrtok poobede. Stála som pred obrovským zrkadlom na školských toaletách, ruky si umývala pod prúdom príliš horúcej vody a snažila sa ignorovať vlastnú, zmučenú tvár, ktorá sa na mňa dívala v odraze. Vedela som, že ten deň sa niečo zomelie. Vstala som totiž so zlou náladou, úplne unavená, takmer nevládna, akoby niekto vysal všetku moju energiu a premenil ju na prach. Bola som schopná len toho, že som si na seba navliekla oblečenie, opláchla si tvár a vzala svoje veci. Nič viac som nedokázala.

Preto ma našli nepripravenú, umorenú a najmä v zajatí bolestivých myšlienok. Ako prvá do miestnosti vstúpila Holly, s vyžehlenými blond vlasmi, ktoré jej dopadali na kašmírový fialový sveter. Za ňou sa s podobnou ľahkosťou niesla Rodna v ľahkých červených šatách, ktorej krátke čierne vlasy zvýrazňovali ostré rysy v tvári. Za nimi zaostávala už len Jess, ktorá za sebou potichu zatvorila dvere, oprela sa chrbtom o ich drevenú konštrukciu a ruky si prekrížila cez prsia. Ona bola oproti Rodne a Holly až príliš nízka a zavalitá, akoby vôbec nezapadala do ich dokonalého spolku.

Chýbala už len Kelly, ktorá nás všetky istým spôsobom spájala, no zároveň oddeľovala.

„Pozrime kto sa nám tu skrýva na záchodoch," zaševelila Holly piskľavým hláskom, posúvajúc si blonďavé kadere z ramien na chrbát. „Nie je to naša milovaná Tori...?"

Celá tá situácia mi bola až príliš povedomá, čerstvá a spôsobovala vo mne hroznú paniku.

Roztrasenými prstami som zastavila kohútik, natiahla sa po papierových utierkach a ruky si pomaly vysušila. „Nemám na vás náladu," povedala som s pohľadom upretým pred seba. „Tak prejdime hneď k jadru tohto stretnutia."

Rodna zo seba vydala čudný pazvuk a Holly sa ticho zasmiala. „Vieš, premýšľala som..."

„Ale čo?" opýtala som sa prekvapene a s odvahou sa otočila smerom k nim. „Nebolelo to?"

Udrela som klinček po hlavičke, pretože spojila pery a namaľované obočie sa jej stretlo uprostred čela, keď sa nepríjemne zamračila. „Nevyskakuj Torianna, nezabúdaj, že si tu sama."

Ak ma jej slová mali vystrašiť, veľmi sa mýlila, mali na mňa totižto skôr opačný vplyv. Hrdo som sa vystrela, urobila krok dopredu, až ona mierne cúvla a pery sa mi roztiahli v pobavenom úsmeve. „Keď som mala trinásť ocitla som sa v podobnej situácií mnohokrát a skúsenosti ma naučili, že pokiaľ chceš pôsobiť drsne... necúvaj pred svojou vlastnou obeťou. Nevyzerá to totiž dobre."