Another Love

27.kapitola

Ďalší týždeň som bola dostatočne rozptýlená a to nielen Parkerovými slovami, ale najmä jeho prítomnosťou. Od toho večera som u neho strávila ďalšie dva, ktoré ma pomaly, ale iste oberali o všetku istotu a všetky zásady. Nikdy som však neostala dlhšie ako bolo treba a v noci som prespávala doma. Vo vlastnej posteli. So všetkými tými pocitmi, ktoré ma neustále strašili.

V stredu som po takmer dvoch týždňom narazila na Kelly. Jej pery zdobil široký úsmev, kráčala vzpriamene a v očiach mala obrovskú radosť. Nikdy som ju v podobnom stave nevidela a keď predo mnou zastala, na chvíľku sklopila pohľad, pochopila som, že ten úsmev ani zďaleka nepatril mne.

„Ahoj," pípla a rukou si uhladila rukávy svetra. Niečo čo robila vždy, keď bola nervózna.

„Ty so mnou aj hovoríš?" spýtala som sa ironicky, prekvapene si kladúc ruku na prsia v dramatickom geste. „Aké nečakané."

Nechcela som byť zlá, správať sa ako mrcha, ale jej výraz a to ako sa šťastne niesla, zatiaľ, čo ja som sa topila vo všetkých svojich problémoch, mi pripadalo nespravodlivé.

„Prepáč ja..." jazykom si prešla po perách, kývla hlavou niekam za mňa a opäť sa naširoko usmiala. „Musím ísť."

„Kelly," oslovila som ju oveľa jemnejšie, príjemnejšie, takmer prosebne. „Urobila som niečo... niečo zlé?"

Úsmev z jej pier sa vytratil a nahradil ho ľútostivý výraz, ktorý som tak veľmi netúžila vidieť. „Nie, nie, len sa s tebou nemôžem rozprávať," vyjachtala rýchlo. „Jednoducho nemôžem. Prepáč Tori. Ja..."

A vtedy niekto na druhej strane chodby zavolal jej meno a ja som pochopila jej čudné správanie. Otočila som hlavu a všimla si zmätené pohľady, ktoré našim smerom hádzala Holly, s rukami prekríženými cez prsia, v krátkych šatách, s blond vlasmi vo vysokom chvoste.

Prekonala som tú ťaživú ťarchu, ktoré vo mne jej správanie spôsobilo, spojila som pery a pomaly kývla hlavou. „Chápem Kelly, priority."

To bol ten moment, keď mi niečo v mojom vnútri opäť raz neľútostivo našepkávalo, že v skutočnosti neexistuje na tomto svete nikto, kto by so mnou zotrval. Odrazu, v priebehu pár týždňov som stratila všetky istoty, ktoré pre mňa existovali. Kelly, Jakea a najmä Hannah. Teda ľudí, ktorým som dôverovala, zverila im svoje problémy a verila, že mi pomôžu zo všetkého sa dostať. Ibaže až potom všetkom som pochopila, že ma nemôže nikto zachrániť od všetkých tých vecí, ktoré ma úpenlivo doháňali až do šialenstva.

V piatok večer mala byť moja posledná šichta, keďže som si poctivo odpracovala všetky peniaze, ktoré som detinsky minula z otcovej kreditnej karty. Lenže napokon som nikam nešla. Ostala som v posteli, zababušená v teplej prikrývke neschopná akéhokoľvek pohybu. Bola som tak unavená zo všetkého, čo sa v mojom živote dialo, že som netúžila po ničom, len ostať navždy v posteli. V istom prípade úplne sama.

Avšak Franny mala zrejme iné plány, pretože krátko pred desiatou mi napochodovala do izby s odhodlaným výrazom v tvári a rukami zaťatými v päsť. „Vieš čo ti poviem Tori?" spustila zatvarajúc za sebou dvere a úplne ignorujúc stav v ktorom som sa nachádzala. „Tvoj brat je neuveriteľný debil!"

Prikývla som, nezrozumiteľne zamrmlala, že súhlasím a ďalej sledovala ako sa rozčúlene prechádza po mojej izbe.

„Tak ja sa tu trepem, úplne naladená, že budeme konečne spolu a on sa na mňa pozrie a..." pokrútila hlavou, rozhodila rukami a z pier jej ušla nepekná nadávka. „A potom zo seba dostane to trápne.. zlatko nepribrala si náhodou?!"

Prvýkrát za celý ukrutný týždeň som zo seba dostala tichý smiech. Nie len pre ten Frannin nechápavý výraz, ale najmä pre reakciu, ktorú to v nej vyvolalo.

„Pripadám ti tučná?" opýtala sa ma s rukami vo vzduchu. „Bože," pristúpila k obrovskému zrkadlu na okraji izby a začala sa obzerať. Z boku na bok a zase späť. „Ten debil má pravdu, ja som pribrala.. och môj ty..."

Už som to nemohla vydržať, spojila som pery prekonávajúc samú seba, no napokon som vybuchla do hlasného, úprimného smiechu.

„Len sa smej, ale tieto boky a toto brucho sú rozhodne širšie ako boli minulý týždeň," poharkala ma cez zaťaté zuby. „Myslíš, že sa so mnou teraz rozíde, keď som takáto?"

Smiech sa mi rázom zasekol v krku, až som sa takmer zadusila, čo Franny predišla bez povšimnutia, pretože sa naďalej obzerala. „Ben ťa ľúbi Franny," vyslovila som s istotou.

Moje slová, však neprekvapili len mňa samú, ale aj Franny, ktorá sa odrazu prudko otočila mojim smerom a venovala mi malý, nevinný úsmev. „Máš pravdu," šepla usmievajúc sa ešte širšie. „Ale aj tak ho na chvíľku nechám trápiť, nech si nabudúce uvedomí, že podobné hlúposti nemá hovoriť."

„Čo si mu povedala?" spýtala som sa s malým podozrením, že sa Ben v tom momente zúrivo prechádzal po izbe, dookola si opakujúc aký je ohromný idiot.

Franny mykla plecom, zaškľabila sa a pomaly podišla až k mojej posteli. „Že si má kúpiť okuliare a hľadať novú frajerku, ktorá vyhovuje jeho parametrom."

Znova som sa zasmiala, čím som si vyslúžila ďalší vražedný pohľad.

„Môžem vedieť prečo si v posteli v piatok o desiatej?" opýtala sa ma pokojne, keď som popadla dych a konečne sa dosmiala.

„Som len unavená," pošepla som a ľahko sa na ňu usmiala. Stihla som si však všimnúť ako ma zaujato pozorovala, akoby sa snažila prísť na to, či jej klamem, alebo hovorím pravdu.

Po čase, ale zvesila plecia, nadvihla jeden kútik pier v polovičatom úsmeve a kývla hlavou mojim smerom. „Môžem sa pridať?"

Prekvapila ma, doslova pripravila o dych a z úst mi vyrazila všetky potrebné slová. Aj napriek všetkým výkričníkom v hlave som sa ale posunula bližšie k stene a dovolila jej nech sa vsunie ku mne pod teplú prikrývku.

Sledovala ma, opatrne čítala z mojej tváre a keď som zašepkala tiché: „Ďakujem Franny.", naširoko sa usmiala.

Možno sa moje srdce mýlilo, možno som stále okolo seba ľudí, ktorým istým spôsobom na mne záležalo a ktorí boli pre mňa ochotní niečo urobiť. Stačilo len, aby som im dôverovala. Aby som im dovolila pomôcť mi.

Už som pomaly zaspávala, s príjemným pocitom na hrudi, keď mi vedľa hlavy ticho zavibroval telefón. Ani som sa nemusela dívať kto mi píše, v poslednej dobe to bol len jeden človek.

Prídeš?

Zahryzla som si do pery, pozrela na Franny, ktorá vedľa mňa ticho spala a rýchlo odpísala.

Franny.

Jeho odpoveď prišla takmer okamžite a spôsobila, že som sa rozochvela. Oh, prepáč, ale Franny nie je tá, ktorú momentálne chcem.

Pripravil ma o dych a keď som odpisovala, prsty sa mi na klávesnici čudne triasli, akoby sa zbláznili. Nie idiot, Franny je v mojej posteli.

Takže dnes mi ostáva Ben? Odpísal, čo u mňa vyvolalo tichý smiech.

Uži si to ;)

Snažila som sa upokojiť svoj bláznivý tlkot srdca aj široký úsmev, ktorý sa mi predral na pery, ale ďalšia správa ho len rozšírila. Radšej si počkám na teba. Dobrú malá.

Dobrú, Parker.

~

Dnes trocha bez Parkera, trocha viac Tori.. trocha viac Franny, ale pevne verím, že aj napriek tomu sa vám to páčilo! :D

Zbožňujem vás!