21.kapitola

3.6K 265 6
                                    

V podobnej situácií som sa ocitla aj pred pár rokmi. Ja a ona, na školských záchodoch. Ibaže vtedy nebola sama a spoločnosť jej robila Nancy, ktorá si to všetko nesmierne užívala.

„Počula som, že sa Alex oženil," prehovorila pomaly, akoby tie slová testovala na jazyku. Oprela sa o dvere, z malej čiernej kabelky, ktorú mala prehodenú cez seba, vytiahla balík cigariet a jednu s roztrasenými prstami priložila k perám. „Povedz mi Tori, kde je tu spravodlivosť."

Škrtla zapaľovačom a poriadne si potiahla.

„Si tak trápna," zasmiala som sa, aj napriek tomu, že som sa celá triasla. „Jasné, že o tej svadbe vieš, tvoj brat tam predsa bol a čudujem sa, že si to neprišla pokaziť."

Stella nadvihla jedno obočie a opäť si priložila cigaretu k namaľovaným perám. „A načo by to bolo dobré? Už som sa cez to preniesla."

Och, samozrejme a ja som morská panna!

Mlčala som a ona ma sledovala pohľadom, akoby sa snažila prísť na to, čo všetko sa za tých pár rokov zmenilo. „Bože, vyzeráš presne ako on. Tie vaše oči, tie vaše vlasy..." pokrútila hlavou a hneď na to sa hlasno rozosmiala. „Musím však uznať, že si sa zmenila."

Mala som potrebu vykričať jej do tváre, že s Alexom nemám spoločné nič, no zvolila som druhú možnosť a namiesto kriku som zomkla pery a v tichu ju sledovala.

Bola opitá, pretože sa mierne tackala, stále si poťahovala s cigarety a hustý opar ľahkého dymu mi sťažoval každý nádych. Aj napriek tomu som, ale zotrvala na svojom mieste. S rukami prekríženými cez prsia a neutrálnym výrazom v tvári.

„Vieš, že na to každý deň myslím?" chrapľavo sa zasmiala a kývla hlavou niekam do neznáma. „Na to ako som ti ublížila, na to ako si plakala, volala o pomoc, kňučala ako také šteňa..."

„Mlč," odsekla som ešte skôr než by ma jej slová dokázali raniť. Robila totiž presne to, čo pred rokmi. Snažila sa ma potopiť. „Mlč, Stella."

Lenže ona pokračovala, akoby som nič nepovedala. „A každý deň premýšľam o tom, či by som to nemala ľutovať, či by som nemala mať nejaké výčitky svedomia," vydýchla, zaklonila hlavu a na perách sa jej zjavil široký úsmev. „...ale potom si spomeniem na to, čo mi urobil Alex a neľutujem nič."

Odhodlane som urobila krok dopredu a ruky spustila k telu. „Mlč," zopakovala som cez zaťaté zuby.

Stella sa však zase zasmiala a pomaly kývla rukou smerom k sebe. „No tak Tori, urob to, čo si chcela urobiť už celé roky... pomsti sa."

Chcela som. Tak hrozne som chcela skrátiť vzdialenosť medzi nami a urobiť niečo fatálne hlúpe, čo by ju konečne umlčalo. No nemohla som. Nohy odmietali poslúchať a v hlave mi hučali všetky pre a proti. Stačilo by tak málo. Len krok. Len niečo a bola by som konečne šťastná.

„Vidíš," jej hlas ma vytrhol zo zamyslenia. Odrážalo sa v ňom pobavenie a niečo, čo som si veľmi dobre pamätala. „Si ešte stále to patetické decko ako v trinástich."

Prikývla som, ľahko nadvihla jeden kútik pier a obe ruky mi vyleteli do vzduchu. „Vidíš Stella a presne tu je rozdiel medzi mnou a tebou. Možno som stále to patetické decko, ale ty si tá nudná mrcha, ktorú Alex podviedol."

Tentokrát vykročila ona, cigaretu pustil na zem, zašliapla ju desaťcentimetrovým opätkom a celú si ma prezrela. „Váž svoje slová Torianna, pretože sa môžeme ľahko vrátiť tam, kde sme prestali."

„Myslíš vrátiť sa do toho dňa, kedy si ma prvýkrát udrela? Alebo ten deň, kedy si mi ostrihala vlasy?" skríkla som a roztrasene spojila pery. „Alebo sa môžeme vrátiť tam, kde si všetkým tvrdila, že som obyčajná štetka!"

Another LoveOnde histórias criam vida. Descubra agora