Aj Tí Najdrsnejší Machri Majú City

Večer Doma

Ako sme sa s Katherin rozlúčili, pustil som skate na zem a hneď naňho skočil. Rozbehol sa a upaľoval si to plnou rýchlosťou vo svetle pouličných lámp, cez tie dve ulice, ktoré boli medzi našimi domami.

Prišiel som pred môj dom, zabrzdil, vzal skate do ruky a kráčal po schodoch k dverám. Vybral som kľúče z vrecka a otvoril dvere.

Vstupujem so slovami: ,,Ahojte som doma, čo je na večeru?" a odkladám skate pod lavičku v hale.

,,Na večeru sú špagety." ozve sa sa mama z kuchyne. 
,,Ďakujem mami hneď prídem."
,,A zavolaj rovno aj Chrisa."
,,Dobre."

Vyjdem hore po schodoch. Napravo sú naše izby a naľavo kúpelňa. Odbočím vpravo. je to úzka chodba, a na obidvoch stranách sú dvere. Jedny sú do mojej izby a druhé do izby môjho brata Chrisa, ktorý má 11 rokov.

Zaklopem na Chrisove dvere. Neozýva sa... Jemne pootvorím dvere. Vidím ho ako sedí na posteli a na ušiach má sluchátka... počuť to až sem... 
Zakývam naňho.

Zareaguje.

,,Ahoj už si doma? Čo chceš?"
,,Zdar. Áno som. Mama volá na večeru."
,,Už idem."
,,O.K."

Zavriem dvere jeho izby.
Vojdem do svojej, prezlečiem sa a idem na večeru.

,,Hmm... už to tu rozvoniava." vyhlásim.

Sadneme si k stolu.
,,Hmm.. mami sú naozaj úžasné. Si si istá že si chcela byť účtovníčka?" usmejem sa pri pohľade na ňu.

Ona sa rozosmeje.

M: Chris ako bolo v škole?
Ch: fajn..

M: Nevolali si ma zase do riaditeľne?

Ch: Myslím že nie.
M: Myslíš?
Ja: Čo to čo? Čo som zas zmeškal?

M: Chris občas nevie udržať hnev na uzde.
Ch: Ale viem.
M: Tak prečo si sa bil?
Ja: Ty si sa bil?
Ch: To bolo v sebaobrane.

M: A kto na teba začal útočiť?

Ch: Psychickej sebaobrane.

Ja: Kto ťa šikanuje?
Ch: To nie je vlastne ani až tak šikana..
Ja + M: Tak čo??
Ch: Oni mi stále hovoria že otec zomrie a že budem sirota a ja sa už nevládzem pretvarovať že som to prepočul..
Ja: Kto?
Ch: Jamie a jeho banda.

Ja: Omg...
M: To budeme riešiť!
Ch: nechaj to ešte týždeň tak prosím.
M: no ako chceš.. len aby to nebolo horšie ako to je..

Ch: To zvládnem neboj.

M: Dobre..

Najedli sme sa a šli do izieb.

Chvíľu som bol v izbe a pozeral si FB a správy na messengeri.
prišla mi jedna od Josha a jedna od Katherin.

Josh:

Toto rande si mi fakt zachránil. Ďakujem ti fakt moc. Dopadlo bombasticky! Dostal som sa zas o métu ďalej a to len vďaka tebe.. no teda aj vďaka môjmu šarmu. :D :D som tvojím dlžníkom.

To som rád. :)

Katherin:

Ahoj Dave, len ti tak píšem lebo si mi povedal, že keď budem niečo potrebovať tak ti mám kedykoľvek zavolať.. ale.. nemám tvoje číslo. :D :P

:D prezvoň ma aj ja si uložím tvoje. ;) 0913 568 216

O chvíľu mi zvoní mobil asi tak 5 sekúnd.

To je isto Kate. Uložím si ju ako: Najlepšia Kate ♥

Fajn.. Teraz by som mal ísť za bratom hodiť kus reči.. tak idem..

Zaklopem na dvere.

,,Áno?" ozve sa.

,,To som ja." ozvem sa ja.

,,No poď."
vošiel som.

,,Tak čo urobíme s tou Jamie's band?"

..Ak chceš, nechávam to na teba."

,,Hmm.. to si veľmi milý." zasmejem sa. ,,Stačí ak im pohrozím však?"

,,Možno." povie malý brat.
,,No niečo s tým urobím. Len mi musíš hlavne vždy všetko povedať. O.K.?"
,,O.K. ...  Dave?"
,,Áno?"
,,Myslíš si že ocko naozaj umrie?"

,,Zastávam sa názoru, že náš ocko je veľký bojovník a že ho nejaká choroba len tak ľahko nezloží. Infarkt prekonalo veľa ľudí.. aj viac infarktov.. Síce je pravda že veľa ho aj neprekonalo, ale to samozrejme nie je prípad nášho ocka. Nie je predsa taký starý aby sa chystal zomrieť." zasmejem sa.
,,To je pravda."

,,Bol to len taký signál že niečo nie je v poriadku a ocko sa musí liečiť. Veď vieš, že má problémy so srdcom..."
,,Áno viem..."
,,Ale neboj sa nič. Ešte ti tu bude dlho žrať nervy. Uvidíš." žmurknem a usmejem sa.
Aj on sa usmial.

Rozstrapatil som mu hrivu a objal ho. Potom som odišiel.

Už je 22:54 mal by som si ísť umyť zuby a pomaly sa chystať na spánok.
Zajtra je piatok. Konečne.