Takže som pred školou a mám asi 3 minúty počas ktorých sa do nej musím dostať, inak sa uzamkne a budem mať neospravedlnené hodiny..
Takže idem a pravou nohou sa odrážam najrýchlejšie ako viem. Som pred vchodom. Je 7:58. Je to už dobré. Stihol som to.
Škoda že by skatovanie sa po škole porušovalo školský poriadok. Nie že by som ho nejak extra dodržiaval... Ale naposledy sa mi vyhrážali že mi zoberú skate ak to ešte raz urobím. tak to nemôžem riskovať. Ale teraz by sa mi to fakt hodilo.Ale.. aj tak.. Kašlem na to nemôžem predsa zmeškať! navyše je voľná chodba! Idem!
Rýchlo som sa rozbehol na skate po chodbe aby ma nikto nevidel. Poobzerám sa doprava a doľava kde sú triedy. Nič. Ešte na sekundičku dozadu či za mnou nestojí nejaký učiteľ a načaká na to kým zas neporuším školský poriadok.
,,Ááá!!"
,,Au!"
(do riti asi som niekoho prešiel),,Pozeraj kam id.... Ó ahoj!"
,,Ahoj." visím nad ňou v tesnej blízkosti.,,Som Angela."
,,Som Dave."
,,Teší ma."
,,Hmm.. aj mňa."Vstanem. Pomôžem aj jej vstať. Otrepeme sa.
,,Si v pohode? Nespôsobil som ti nejaké vážne ujmy na zdraví?" zasmial som sa.
,,Som okey." povie s úsmevom a stále na mňa pozerá.
..Prepáč. ponáhľam sa na hodinu." poviem.
,,Ó to aj ja... už musím. Tak ahoj."
,,Počkaj!"
,,Áno?"
,,Akú máš hodinu?"
,,Matiku."
,,Aj ja. Môžme ísť spolu?"
,,Jasné..."
,,Tu mám skrinku." ukážem na jednu z mnohých.
,,Fajn. Ale mohli by sme si pohnúť.",,Jasné. Odložím skate a ideme."
Vojdeme do triedy. všetci na nás hneď začali zízať. Zvlášť preto, lebo sme vošli spolu.
,,Pán Willson a slečna Clarková, vysvetlíte mi dôvod vášho meškania?" ozve sa spred tabule profesor McGrey.
,,Ja... som musel ešte niečo vybaviť.. myslel som si že to stihnem... Veľmi sa vám ospravedlňujem pán profesor McGrey, a tuto slečnu Clarkovú som stretol, keď som išiel na hodinu.
,,No dobre sadnite si a nevyrušujte." zahlási učiteľ.
A: ,,Ďakujem ti."
Ja: ,,Za čo?"A: ,,Že si za mňa hovoril."
Ja: ,,Aha.. to nebolo nič výnimočné."
A: - začne sa smiať.Ja: ,,Pššššt!"
A: ,,Prepáč." usmeje sa.Ja: - usmejem sa.
Zazvonilo. Angela rýchlo odišla, ale nechala mi na stole papierik:
,,Tu je moje číslo ak máš záujem."
Prečítam si ho a odložím ho rýchlo do vrecka. Pri dverách, ktoré vedú von z triedy ma čaká Josh. Ach to budú otázky...
أنت تقرأ
Aj Tí Najdrsnejší Machri Majú City
أدب المراهقين16 ročný David, milý a dobrý chalan, skater, si viedol bezstarostný život v meste Chicago, dokým sa veci výrazne nezmenili a nemuseli sa odsťahovať až do St Louis, kde si mohol svoju dobre vybudovanú a pestovanú obľúbenosť a popularitu tvoriť od za...