Aj Tí Najdrsnejší Machri Majú City

Nečakaný zvrat

Zobudil som sa o 16:36... Kto som, čo som, kde som? Rozliepam oči a spoznávam Katinu izbu. A... som Dave. Vidím Kate ako sedí na stoličke a pozerá na mňa. Hneď sa jej spýtam: ,,Čo tu ešte robím?"
,,Nó... Pozerali sme film a zaspal si... Nemala som srdce ťa zobudiť... tak som ťa prikryla a nechala spať." len sa na mňa usmievala... Ale pritom asi nevedela že meškám na rande...

,,Aha... No to je od teba milé... ale už by som mal byť asi niekde inde..."

,,Aha... Prepáč to som nevedela."

,,Inak by si ma zobudila?"
,,Asi hej." usmiala sa na mňa.
,,Asi... no super... V tomto sa na teba asi spoľahnúť nemôžem, čo?"
,,Ale ty si tak sladko spal... Ako taký psíček. A pritom som ani nevedela že niekde musíš ísť..."

,,Mala si ma surovo zobudiť a vyhodiť z domu že: "Toto nie je hotel!"

,,Ale veď vieš, že taká ja nie som."
,,Jasné..."
,,A navyše ťa ľúbim tak ťa predsa nevyhodím nie?"

,,Ach keby každý človek mal srdce ako ty Katy..." ♥
,,A kam to vlastne ideš?" spýta sa ma zvedavo.
,,Na radne s Angie a aj s Joshom a Jessicou... o 17:00..."
,,Veď je 16:42."
,,Veď práve..." 
,,Tak padaj už!"zvrieskne na mňa.

,,Hej hej padám. Pa." rozbehol som sa k dverám.

,,Pa." bolo počuť za dverami.

No a teraz ,,Dovidenia pani Whitová!" rýchlo domov. Ešte musím zavolať Joshovi... A aj Angie... To zvládnem aj po ceste domov... Do prdele kde som dal skate? Ach tu je! Rýchlo obuť... čas? 16:44. Dobre. To stíham! Hádam...

Vybehnem na cestu, položím skate na zem a rýchlo idem. Och... ešte musím zavolať Joshovi! Rýchlo vyťukám číslo a priložím si mobil k uchu. Zvoní... Viem že za jazdy by som nemal volať ale budem opatrný.

"Tu telefón Josha Johnsona. Momentálne nie som dostupný. Ale hádam to zvládnete aj bezo mňa. Majte pekný deň a užite si ho. Po pípnutí zanechajte odkaz. PÍP!"
,,Josh viem, že si tam! Len sa ti nechce dvíhať telefón! Každopádne trošičku meškám a chcel som aby ste to vedeli... hlásim oneskorenie maximálne 10 min. Oznám ostatným. Už musím ísť." zložil som.

Už som pred domom. Zoskočím zo skatu a šprintujem k dverám. Sakra kde je kľúč? Mám ťa! Otváram dvere a bežím hore do izby. Rýchlo si dám na seba niečo vhodné na rande... Niečo vhodnejšie ako len tričko a krátke jeansy. Takže nakoniec som skončil v žltej košeli a dlhých modrých potrhaných jeansoch. Utekám už dolu, keď prebehnem okolo zrkadla... urobím dva kroky vzad. ,,Čo to mám na hlave?!" poviem nahlas so zdeseným výrazom v tvári.

Utekám naspäť hore. Zvyčajne sa nečešem, ale tomu tu už nič iné nepomôže. 
Fajn... Moje hnedé stredne dlhé kučeravé vlasy už vyzerajú trošku k svetu... Čas? Pozriem na display mobilu: 16:57. Fajn... Nie je to až také zlé ako som si myslel... rýchlo si viažem šnúrky na topánkach keď vtom...

,,Ani sa neozveš, že si doma?" začujem mamin hlas. No nazdar... tak to už fakt zmeškám...
,,Ja som dohodnutý. Ponáhľam sa mami."

,,A kdeže to ideš? Potrebujem ti niečo dôležité povedať."
,,Štvorité rande... No počúvam."
,,Nie to je dobré... Choď a nezmeškaj." povie s trochu falošným úsmevom. ,,A kde si bol doteraz?"
,,Veď u Kate. Zaspal som pri filme..."
,,Aha no dobre. Už fakt choď."
,,Fajn. Tak ahoj. Prídem o deviatej."
,,Dobre potom ti to poviem."

Už bežím po chodníku smerom k ceste. Z trávy zdvíham skate a ponáhľam sa do parku, kde už iste všetci čakajú. Rozbehnem sa rýchlo aby som som prišiel ešte ako-tak načas. Vyberiem mobil z vrecka a rozsvietim obrazovku. Hneď sa mi ukáže čas, ktorý je mimochodom 17:07.