Aj Tí Najdrsnejší Machri Majú City

Prvý deň v škole

Zobúdzam sa na hnusné vyzváňanie budíka. Vstanem s veľkou neochotou, ale predsa... Brat už tiež vstáva. Vyzeráme ako zombíci. Radšej idem do kúpelne trochu sa prebrať k životu. 

Do tašky si vložím peračník, nejaké tie knihy podľa rozvrhu a plán prežitia. Následne sa oblečiem a idem dole na raňajky. 

,,No dobré ráno miláčkovia!" povie natešene mama. 
,,Ako pre koho... Ahoj." poviem s nechuťou.
,,No ták... nájdete si nových priateľov, len sa nebojte." hovorí nám povzbudivo mama.
,,Áno, jasné, všetko bude bude v poriadku." poviem ironicky.
,,Ach Dave... Radšej sa najedzte a choďte, lebo zmeškáte."
,,Dobrý nápad." povie Chris. Ja len prevrátim očami.

Taška na chrbte, topánky na nohách a ide sa... S Chrisom vyjdeme von z domu a mierime každý do svojej novej školy. Máme však spoločnú cestu. Ako tak ideme po chodníku, zrazu spoza mňa prebehne stredne vysoká brunetka s hnedými očami.

,,Ahojte." osloví nás.
,,Ahoj." odzdravíme sa.
,,Vy ste tu noví však?"
,,Áno, len včera sme  prišli." odpovedám.
,,Viem... Bývam hneď tu vedľa vás." usmeje sa. ,,Chceli sme vás prísť aj s rodičmi privítať, ale asi ste mali dosť roboty s vybaľovaním, tak sme to odložili na neskôr."
,,Aha..." odpovedám. Stále nemám náladu.
,,A ako sa voláte?"
,,Ja som Dave a tuto môj braček sa volá Chris." poviem a vynútim zo seba úsmev.
,,Ja som Is. Skrátenina z Isabela."
,,Teší nás." poviem aj za Chrisa, ktorý len ide popri nás a pozerá sa do zeme.
,,Aj mňa teší." usmeje sa.

,,Chris toto je tvoja škola. Maj sa dobre a zapadni." žmurknem naňho.
,,Budem sa snažiť bratm. Aj ty. Maj sa dobre." dali sme si päsť na znak "zlom väz" a ideme s Is ďalej.

,,Ty chodíš tiež na gympel?" spýtam sa len tak od veci. Hlavne kvôli prerušeniu ticha.
,,Hej aj ty? To som netušila." zasmeje sa.
,,Vidíš..."
,,Ako tak vidím, nemáš moc rád nové zoznamovačky." prebodne ma pohľadom.
,,No... Rád spoznávam nových ľudí, ale nie keď tu nikoho nepoznám a neviem kto je falošný a kto nie a tak ďalej..."
,,Aha... Toto ťa trápi?"
,,Áno... Dosť... V Chicagu som mal úžasných priateľov, aj keď začiatky tiež neboli ľahké, ale vďaka nim som to zvládol..."
,,Začiatky čoho?"
,,Vieš... keď chceš niekde byť, musíš si ľudí získať. Lebo ak hneď na začiatku budeš pre nich ako ľahká korisť ako napríklad na šikanu alebo využívanie či vyhrážanie, tak už to bude tak celý čas... Chápeš..."
,,Myslím, že chápem... Ale prečo je to pre teba až tak dôležité?"
,,Tam som mal všetko čo som si kedy prial... hlavne rešpekt od ostatných. Ako v iných mestách sú grázli čo sa ich každý bojí, v Chicagu som bol ja. Ale nie tým grázlom. Ochraňoval som slabších a tým grázlom som dohováral nech s tým skončia lebo budú mať dočinenia so mnou. Som dobrý k dobrým, ale zas aj zlý k zlým. A tak boli ľudia v tom meste šťastní. Žiadne šikany na škole a všetci mohli pokojne žiť. Ale mal som svoj tým. Tým nesmrteľných. Tu nemám nič. Som nula."
,,Fúú... Keby že je to tak aj tu, bola by som najšťastnejší človek na svete!" odpovedá s úžasom.
,,No... A mám až po krk namyslených deciek, čo si myslia, že nič okrem nich neexistuje." hovorím zahľadený do zeme.
,,Tu ich budeš mať až po končeky vlasov..." skriví ústa od sklamania.
,,A ty si na tom ako Is?"
,,Ja som našťastie taký neutrálny pešiak. Neviditeľná pre všetky oči, pre ktoré neviditeľná mám byť."
,,Ale ja taký iste nebudem." hovorím stále zahľadený do zeme.
,,Prečo? Nechápem."
,,Jasné, že nechápeš... To sú tie rozdielne svety chalanov a báb."
,,Stále nechápem." pozerá na mňa nepríjemným pohľadom ako "fakt sa radšej budeš pozerať do zeme ako na mňa , keď sa so mnou rozprávaš???".
Pozriem sa na ňu a poviem: ,,Chalani šikanujú chalanov a baby baby. To znamená, že tí supi pôjdu  na mňa. Chápeš?"
,,Už áno... A ako sú na tom baby?" zvedavo sa pýta.
,,Tie sa ohovárajú a vysmievajú sa navzájom, že: ,,Ty si obyčajná nula. Nemáš ani tú novú kabelku z kolekcie "Móda leta" a ani nemáš taký skvelý make-up ako my. Už k nám nepatríš." Imitoval som ženským hlasom. ,,Alebo niečo také... Je to aj tak všetko na hlavu..." začala sa smiať z mojej úžasnej imitácie.
,,No áno, to teda je." zasmeje sa. ,,Mimochodom, sme tu. Tak sa drž Dave."
,,Dík Is. Som fakt rád, že som ťa spoznal." hovorím s úsmevom. Áno... Trochu mi zdvihla náladu.

Spolu vchádzame do školy. Ja ju len poslušne nasledujem, aby som sa nestratil a úspešne došiel aspoň na prvú hodinu. Is prišla k svojej skrinke a odomkla ju. Ja som zatiaľ pozoroval ľudí a čakal kým sa prezuje. Následne sme šli do triedy.

,,Ja sedím s Paulou, takže si sadni kde bude voľné."
,,Dobre." poslušne odpoviem.

Vošla prvá a ja za ňou. Prezerám si triedu a hľadám voľné miesto. Jedno vidím. Je vedľa jedného chalana. Snáď mu nebude vadiť, že s ním budem sedieť.

,,Ahoj môžem si tu sadnúť?" pýtam sa prosebne.
,,Ahoj. Jasné... Si tu nový?"
,,Áno. Som Dave."
,,Chuck, teší ma." sadol som si na stoličku vedľa Chucka a vyberám si anglinu. Naša triedna učí anglinu.

Zazvonilo na hodinu a všetci čakáme na učiteľku. Smerujú na mňa pohľady zvedavých spolužiakov. Čo je horšie, že niektoré ma prebodávajú a sú to pohľady od tej skupinky, ktorá vyzerá presne tak, ako tí namyslení tupci, ktorých by som v triede najradšej nemal. Našťastie sa otvorili dvere a vošla do triedy naša učiteľka angliny. Všetci sme sa postavili a ona povedala: ,,Sadnite si." ako na každej škole. Podľa mňa je to úplne zbytočné... No ale čo už.

,,Žiaci, máme tu nového spolužiaka." No... už to prišlo... ,,Môžeš sa nám predstaviť?" pozrela sa na mňa. Vstal som.
,,Volám sa David Willson a som z Chicaga." fakt neviem, čo som mal ešte povedať. Ale myslím, že to im stačí.
,,Dobre, sadni si." oznámila mi a ja som si sadol. ,,Ja sa volám pani učiteľka Brownová. So spolužiakmi sa zoznámiš cez prestávku. Dobre žiaci, pokračujeme. Otvorte si učebnicu na strane 134..."

,,Prečo vyzeráš tak vyplašene?" pýta sa ma Chuck.
,,Vyzerám vyplašene?" ešte vyplašenejšie sa naňho pozriem.
,,Áno..."

,,Dave!! Pozeraj čo robíš! Máš byť normálny a zatiaľ nevyčnievať z davu! Ale nie... ty všetkým ukazuj aký si nervózny z toho, že ťa začnú šikanovať nejaký sráči čo nevedia čo so sebou. Schop sa!!" vírilo mi v hlave celý ten čas. Ani som si neuvedomil, že Chuck sa na mňa celý ten čas pozerá.

,,Som v pohode..." odpovedám mu.

Spomeniem si na prvý bod môjho plánu:
1.) Netvár sa ako ľahká korisť.

To nemôžem splniť ani jeden bod??? fakt sa musím vzchopiť. A to hneď!