Aj Tí Najdrsnejší Machri Majú City

Proste Skvelý Večer

,,A prezradíš mi prosím ten plán?" pýta sa ma s veľkou zvedavosťou Angie.

,,Teraz ešte nie. Nechaj sa prekvapiť."

,,Nemám rada prekvapenia..."

,,No tak dobre... Poviem to inak... Nechaj ma prekvapiť ta. Len poď za mnou." urobím dva kroky a ona stále stojí nehybne. otočím sa. ,,No ideš alebo ťa tam mám odniesť?" pozerám na ňu pokým sa nepohne. Po pätnástich sekundách mi dôjde že sa asi nepohne. Strašne ju baví naťahovať sa so mnou... Ale to mám na nej rád. Je za každú srandu. Teda aspoň zatiaľ... Prídem k nej, chytím ju za ruku a ideme.

...

,,Musíš ma stále vodiť za ruku?"

,,Jasné že áno."

,,No a povieš mi už kam ideme?"

,,Nie. To sa dozvieš až keď to uvidíš."

,,No super. Ale tak rozmýšľam čo to asi tak bude... Je 19:18 obchody už pomaly zatvárajú... Aj keď si myslím že by si ma do obchodu nebral, tam trafím aj sama. Hahah. Takže fakt netuším kam ideme."

,,To je dobré. Aspoň to bude prekvapenie."

,,No keď myslíš..."

,,Aha už svietia lampy. Hahah."

,,V detstve čas ísť domov, čo?"

,,Presne. Ach to boli časy."

,,Bezproblémové detstvo. Proste naj."

,,No jo. Mimochodom sme tu."

,,Wow. ešte ma nikto nevzal do skate-parku."

,,Tak to ma teší. Haha."

,,Ale vážne. vždy som sa tu vlastne bála ísť. Vlastne som tu ani nemala čo robiť... Ale proste som sa vyhýbala takýmto miestam... A takým machrom..."

,,Veď sú to tiež len obyčajní ľudia."

,,Veď práve... Lenže mám taký pocit že oni si to o sebe nemyslia... Samozrejme, že sú výnimky... Ale veľa ich teda nie je. Vlastne ani nejde o ten dá sa povedať šport, ale ide o štýl. Teraz je to populárne a coolové tak si hneď myslí, že je niečo viac..."

,,Hovoríš mi ako z duše..."

,,Prečo sme vlastne tu?"

,,Chcel som aby si si to vyskúšala. Ak máš záujem... Ak si si to ešte nemala možnosť vyskúšať. Teraz keď tu nikto nie je. Iba TY a JA."

,,Znie to vážne očarujúco a dobrodružne."

,,Ale ešte niečo..." skočil som jej do reči.

,,Som samé ucho..."

,,Tu za rohom je fontána. Môžme sa oslobodiť od lepkavej zmrzliny." zasmiali sme sa.

,,To je fakt úžasná správa! Tak poďme!"

,,Poďme."

,,Aha...  Akože super keď sa nám zlepili ruky..." vybuchli sme od smiechu.

,,Ale nie je to až také zlé... Budeš so mnou zlepená zmrzlinou iba po zvyšok života," zasmial som sa.

,,To hádam prežijem," zasmeje sa.

,,Ale ak chceš ísť na skate, musíme sa odlepiť. mysli na to." zasmial som sa.

,,No dobre... To si nemôžem nechaj ujsť."

,,Tak tam ponorme ruky. Hádam to pôjde."

,,Tak to dúfam... Lebo inak si musíme strihnúť že či spíme u teba alebo u mňa."