Aj Tí Najdrsnejší Machri Majú City

Keď nejde všetko podľa plánu...

Kate chcela, aby som jej ukázal mesto. Tak sme teda neskôr zašli na malú prechádzku. Nie som jediný, kto je neskutočne šťastný, keď je pri ňom Kate. Aj mamka je rada, že tu je. Konečne sa môže porozprávať s nejakou "starou" známou; proste má Kate veľmi rada. Kate je momentálne náš zdroj informácii o Chicagu. Starý život. Stále naňho myslím. Vraciam sa k nemu. Vlastne ani nie. On sa vracia ku mne.

,,Tak kam ideme?" pýta sa nedočkavo Kate.
,,Čo ja viem? Na zmrzku?" usmejem sa. Pri tejto vete som si spomenul na Angelu. Keď si na to tak spomeniem, tak to bolo celkom fajn. Síce bol náš vzťah extrémne krátky, ale bola to fakt milá baba. Páčila sa mi aj som ju mal rád. Ale nemiloval som ju. To som nestihol.
,,To by bolo celkom fajn! Je tu nesmierne horko!" zasmeje sa.
,,Tak fajn." Zrazu mi pípla esemeska.

Rick:
o 10 minut v parku

David:
Teraz nemozem

Nebudem sa nimi dnes zaťažovať...

Tentokrát nebola zmrzka lacná ako minule. Treba si zvykať... Nemám rád zmeny, ale niekedy sú nevyhnutné...
Dali sme si zmrzku a prechádzali sme sa ďalej. Snažil som sa ísť čo najďalej od skateparku, pretože nedovolím, aby sa tieto dva životy spojili. Starý a Nový.

,,A kam teraz?" pýta sa Kate.
,,Neviem... Môžem ti ukázať napríklad školu."
,,Neverím, že tu nemáš nejaké obľúbenejšie miesta ako je škola... čo tak skatepark? Určite tu nejaký je a máš tam veľa skatekamarátov." zasmeje sa. Mne do smiechu moc nie je... Som ako oparený... Ako keby mi čítala myšlienky... Až na to, že robí presný opak toho, čo chcem. Sakra, čo jej mám povedať? Dúfal som, že je v tomto obrovskom meste ešte nejaký skatepark, no aj keby bol, tak neviem kde.
,,To nie je dobrý nápad..."
,,Pr..." začala, no niekto ju prerušil.
,,Tak tu teda si!" Najhorší sen. Ďalší, ktorí robia presný opak toho, čo chcem. Dva životy. Starý a Nový. Úplné protiklady. No protiklady sa niekedy priťahujú. Nanešťastie.
,,Čau."
,,Čo to máš za kosť?" opýta sa Rick.
,,To je kamarátka." poviem vážne.
,,Hej, kamarátka? A koľkokrát ste to už spolu robili?" opýta sa úchylne. Kate sa na mňa len zmätene pozrie, že kto to sú, sakra, za ľudia, ale myslím, že podľa tých skateboardov v ich rukách si to veľmi rýchlo domyslela. A asi aj pochopila prečo.
,,JE TO KAMARÁTKA." zopakujem hlasnejšie.
,,Tak fajn, keď je to teda kamarátka a nerobíte to spolu, tak by si mi ju mohol prenechať, čo?" povie s priblblým úsmevom.
,,Tak na to zabudni. Okamžite." priblížil sa.
,,A kto mi v tom zabráni?" začal jej prstom prechádzať po krku. Absolútne som sa rozzúril. Nechcel som ho zmlátiť, ani rozoštvať si ho, ale koledoval si o to.
Schmatol som mu ruku a povedal: ,,Už sa jej nedotkneš! Nikdy viac!"
,,Tak mi vraz, keď máš také husté slová." Vidno, že rád vyvoláva konflikty. Ovládol som sa a nevrazil mu. Ale venoval som mu pekne výhražný pohľad, no jeho oči sa stále smiali a provokovali. Snažil som sa to ignorovať. Nechcel som si viac kaziť deň. Chytil som Kate za ruku a ťahal ju so sebou smerom na odchod. Po troch krokoch povedal: ,,Väčšieho sráča ako si ty som nevidel!" Tak to som fakt už nemohol vydržať, aj keď Kate nemá rada násilie. Vlastne ani ja. Ale niekedy je to nevyhnutné. Otočil som sa a jednú PORIADNÚ mu vrazil. V tej chvíli som tuho rozmýšľal, či bolí viac jeho tvár, alebo mňa päsť. Ocenil som, že Trevis s Michaelom sa na mňa hneď nevrhli, ale ostali nepohnuto stáť. Je milé, že pochopili, že je to len medzi mnou a Rickom. Aj keď si úprimne myslím, že to bol Mike-ov nápad, pretože Trevis je len bojko, ktorého chráni Rick a za každú cenu sa mu pchá do riti. Ale Mike aj keď nie je Bohvieaký silák, tak si stojí za svojim názorom a nebojí sa ho povedať, aj keď s ním nie všetci súhlasia. Mám toho chalana rád. Je taký... normálny. Vlastne ani neviem ako sa dostal k Rickovi... Ale predpokladám, že asi tak ako ja - nasilu. Aspoň bude dobrý, úprimný parťák. Tým, že som Rickovi vrazil, som mu (iba jemu) dokázal, že JA sráč nie som. Ostatní to určite vedeli. Minimálne Kate. Možno sa chcel biť ďalej, ale ja si dnešný deň už viac kaziť nechcem a preto sme s Kate proste odišli. 

Viem, viem. Som zlá. Ak by existovala súťaž o častiach uploadovaných 1 za mesiac, tak by som ju určite vyhrala. Dvakrát. Fakt mi je to ľúto, ale pred prázdninami som si myslela, že: ,,Ó fajne idú prázdniny, tak to možno budem vydávať aj častejšie. Konečne sa niekam posuniem." Ale ako to dopadlo? Ani jedna časť. Až na konci Augusta... ale to už bolo kritické... Normálne sa hanbím... Ale chcem, aby sa to zlepšilo, no niekedy nemám náladu, niekedy mám veľa učenia... (ala život bifľošky :D) a niekedy zas nemám nápady... Vymenťe slovo niekedy za slovo často. A keď poviem často, myslím tým "skoro vždy". Ale budem sa snažiť. A  veľké Ď za 2,6K readov. Luv u ♥. 

                   Your Victory.